Stredoškolská láska 11. diel

Zaspával som s príjemným pocitom satisfakcie a zobúdzal sa s ešte lepším pocitom. S pocitom, že sa niekomu páčim, že niekto čaká kým mu zavolám.

Hneď ako som vstal som jej išiel zavolať. Vyhľadal som si Zuzkine meno a stlačil zelený gombík.
-Ahoj Zuzi, to som ja Michal.-
-Ajoj. Už som si myslela, že ani nezavoláš.- Pozrel som sa na hodinky. Bolo len sedem hodín. Ráno. Fakt na mňa zabrala.
-Skorej som ti nemohol zavolať. Práve som vstal.- zasmial som sa.
-Aha.-
-Nepôjdeš po obede von? Okolo jednej?-
-Jasné, rada pôjdem.-
-Inú odpoveď som ani nečakal.- ja som sa lišiacky usmial a počul som ako sa Zuzka zasmiala.
-Nejako si namýšľaš.- Joj, dievča toto si nemala hovoriť, zasmial som sa.
-Fájn tak nemusíme ísť von.- Čo asi odpovie, uškrnul som sa.
-Dobre.- Hmm, hrá to natvrdo, pomyslel som si. Tak už to dotiahnem dokonca.
-Ok. Čau.-
-Nie, nie počkaj, žartovala som. Chcem ísť s tebou von.- Zľakla sa, ona sa originál zľakla, usmial som sa.
-Aj ja.....-
-Dobre, a kde sa stretneme?-
-Som žartoval.- efektne dokončená veta.
-Tyyyyy. Cs.- Teraz som sa musel zasmiať. Vyšlo mi to lepšie jak som myslel.
-Ak teda chceš ísť, tak buď o jednej na hlavnom námestí.-
-Môžeme sa stretnúť aj pred školou.- povedala. Nechápem. Pred školou? Veď je sobota. A pred školou?
-Ty chodíš so mnou do školy? Nie. Určite by som si ťa všimol.- nechápal som. Takú záplavu hnedej krásy by si nevšimol len slepý.
-Som prváčka. Luciina spolužiačka. Len na konci prázdnin som ochorela a nastúpila som len teraz vo štvrtok. A ja bývam pri škole, tak ma napadlo, že by sme sa mohli stretnúť tam.- vysvetlila mi.
-Jaj tak dobre. Tak o jednej pred školou?-
-Jasné.-
-Dobre tak pa.-
-Papa.-

-Tak a máme to. Idem na rande.- oznámil som Kubovi.
-Ja tiež. Vieš, tá baba čo som s ňou včera tancoval. Volá sa Mirka a idem s ňou von po obede.-
-Sme proste frajeri.- povedal som a buchol som Kuba do ramena.
-Že váhaš.-

 Blog

12 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu