Arachnofóbia :P

Hneď na začiatok by som vám mala vysvetliť pojem Arachnofóbia - je to chorobný strach, alebo len strach z pavúkov. Niečim takýmto pravdepodobne trpím aj ja Je diskutabilné, že tvorov ktoré nám nikdy nemožu ublížiť ( až na Pradiarku pestrú ) sa neskutočne bojíme, a zveirat ktoré nás možu pokojne zabiť sa nebojíme. Napr. taký tiger Keď ho uvidíme v ZOO, div že sa nerozpustíme od toho aký je nádherný aký má krásny kožuch... Ale keď ležíme v posteli a po stene začne liesť naozaj čudný boží tvor, s "obrovskými" nohami, je nám doslova na odpadnutie Ženy majú strach z pavúkov a všeobecne aj z hmyzu už vlastne zakódovaný .. Aj keď sa medzi nami nájdu ženy ktoré nemajú problém s pavúkmi, dokonca ich dokážu chytiť do ruky ( blééé ) . Ale tie zas majú strach z iných vecí.. Ako napríklad výšok,uzavretých priestorov alebo myší a potkanov (ktorých ja osobne milujem ) Áno, my ženy vieme že pavúk nám nič neurobí, ale je to naozaj nechutné stvorenie- nič v zlom pavúčik - a keď nám nedaj bože leze po nejakej časti tela.. Ja by som určite dostala mŕtvicu alebo infarkt Asi pred týždňom som šla okolo pol noci na balkón, lebo milujem to ticho a pohlad na tú tmu Zatvorila som za sebou balkónové dvere, aby no nútra nenaleteli komáre a iné svinstvo. Asi 5 minút som sa pozerala a potom som sa rozhodla ísť už spať, veď predsa ráno idem na rožky D Ale.. Ako som sa otočila, na balkónových dverám vysel jeden hnusný velký tučný pavúk Najprv som to brala flegmaticky.. Myslela som že spadne a ja ho rýchlosťou svetla preskočím zavriem dvere a potom to už len predýcham.. Ale sekundy ubiehali, ja som si začala uvedomovať že som na balkóne, na siedmom poschodí, že je pomerne zima a že tam to hnusné - prepáčte mi za výraz - HOVNO - stále vysí. Začali sa mi tlačiť slzy do očí . Stála som tam nehybne ešte asi pol minúty so slzami v očiach a pozerala sa ne neho. Fuj. Rozmýšlala som či má chlpy DD Lebo v tej tme to vidieť nebolo. PO spomínaných 30 sekundách som začala konať .. Teraz už s riadnym plačom som sa presunula k oknám ktoré boli súčasťou balkónu. "Mamíííííííííííí" - Zakričala som plačlavým hlasom vez otvorenú vetračku. "Čo je" - ozval sa ospalý hlas. "Poj sém a otvor mi okno" - Povedala som . Mama vstala a s miernym frflaním sa potácala smerom k balkónu. Ja som stále nespúšťala oči z pavúka aj keď bolo ťažké ho sledovať keď som mala oči zaliate slzami. Mama sa ale blížila k balkónovým dverám. Keď už natiahla ruku ku klučke, rýchlo som zavrieskala " NEOTVÁRAJ TO!!!!! Je tam pavúk" - pripomínam že bolo niečo po polnoci takže susedia sa asi divili či nieje malá Milotaiová námesačná Mama pustila klučku a s vystašeným výrazom otvárala užšie okno ( Keby niečo- náš balkón sa skladá z Balkónových dverí a na lavo je uzké okno a zasa na lavo je široké. ) Keď ho otvorila povedala som jej nech otvorí širšie okno. Keď videla že plačem zistila že situácia je asi zlá lebo vie aký mám strach z pavúkov . Okno otvorila tak, že veci ktoré boli položené na parapete popadali na radiátor D Kašlala na to V tom som sa rýchlo postavila na starú kraksňu ktorú sme mali na balkóne- podotýkam že som sa trocha zapotácala takže som rada že som nespadla z balkóna- vbehla som do bytu skočila s obrovským krikom do izby a hodila sa do postele a ako usoplené decko som sa zakryla paplónom a plakala Mama sa ma znova spýtala čo sa stalo ja som jej povedala o "gigantickom" pavúkovi. Zabalila som sa do periny s v štýle eskimák som zaspala DDDDDD
_____________________________________________________

Takže týmto som chcela priblížiť moju situáciu, ktorá je velmi zlá

Nie, psychológa nepotrebujem Som len žena

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu