do polnoci,
splyniem
aj rozplyniem sa
naraz;
plyniem ti
ako časovač,
vriem
pri 0-e
kým
privieraš viečka
...
aj
únavou.
Čakanie
počká
na konci
dňa
a začiatkom noci
ho
dostihnem
možno s tmou
možno bez teba,
ale
ak sa nevrátim
do polnoci...
zhasni.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár