v dome
bez domu
doslova (do-domu)
stratená v chodbách
v zimomriavkach
tam
ma viedli svetlá
tam domov
(doma)
piesne zneli hebko
a city žili šťastne
my smiechom
nemohli dýchať
(doma)
dni nikdy neumreli
len vplávali
do západu slnka
a zafarbili nám
šálky čaju naružovo
domov ma naučil
sa deliť, nebáť
a hlavne ĽÚBIŤ
dal mi to najlepšie
z tých najlepších
vnukol slová (láskavé aj neoblomné)
kroky (prvé a ďalšie, čo sa vracali)
vznietil iskru mysle aj
uhasil zášť
tam ma čakalo
objatie stien bez chladu
pohladenie dobráckych dlaní
čo skrásneli časom
tam čakali
moji duchovia
bdelosť
popri krotkom spánku
bezpečie ich priehľadného náručia
ten mámivý opar
nirvány
(doma)
ma hojdala vľúdnosť
chránila pred krivdou
za oknami
striehli detské strachy
šuchotali perím
cvakali zobákmi
až kým ma neuspala
mäkká neha
(doma)
som občas bola
sama
no nikdy nie
samotná
-až teraz
ako prvočíslo-
akosi prázdna
stratená
v chodbách
a zimomriavkach
v tom dome (bez domu)
kde kus mňa
všetkých troch časov
a nádeje
skonal v podkroví
a piesne znejú clivo
ja náhle
znova
neviem lapiť dych
viem len
že už nikde
nebude takto
DOMA.
Chcem byť teda aspoň zrkadlom svojich duchov.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
bansky
8. 12.decembra 2015 22:06
Milujúcaumenie, píš viac, Bansky tu často nemá čo čítať a Ty sa čítaš mimoriadne dobre
Napíš svoj komentár