vertikálny horizont
sa opiera
o zárubňu,
až kým
nestratí
farbu,
obrysy
aj
arómu,
mlčanlivú muziku...
až kým neznecitlivie;
Ponúknem ti
rozostlané rozpaky
a ušetrené
sekundy
odchodov,
melasa
mi lepí
prsty na kľučku.
Výčitky
hojdaj
v pavúčich sieťach
včerajškov,
šetri tlkotom
a sleduj
tlejúci most
našich
paralelných svetov.
Potom vstaň z popola.
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
nenavidim
29. 7.júla 2015 02:22
Napíš svoj komentár