Uprostred učenia, lebo premýšľam nad toľkými vecami, že by bola priveľká náhoda, ak by boli všetky myši aj lienky bezpredmetné. A uprostred spánku asi preto, že nepremýšľam nad ničím, čo by mohlo dávať zmysel.
Možno v tom to je. Nechať vypnuté svoje zmysly, aby sa prebudili tie ostatné.
Teraz nie som ani uprostred spánku ani učenia, tak mám trochu obavy z úrovne svojich myšlienok. Ibaže v spánku sa píše nekomfortne a ja cítim sa mizerne.
Vždy, keď sa cítim mizerne, urobím si kávu a čítam.
Keď sa cítim veľmi mizerne, napíšem svojej kamarátke z detstva. Je to taký ten typ človeka, čo vždy vloží do rozhovoru poznámku, ktorá vás poteší, dokonca dojme. Aj minule. Povedala, že by chcela byť raz ako ja. Vymenovala pár vecí, o ktorých som vôbec netušila.
Nepamätám si, že som ako dieťa nechávala najkrajšie kvety do venčeka jej, že som hádzala do chlapcov zhnité jablká, keď deti ostreľovali guličkovkou, ani to, že som vraj raz nechala v nejakom automate drobné, ak by niekomu chýbalo na kávu. Zrazu som mala zo seba dobrý pocit. Presne ako keď sa dobre vyspím alebo urobím skúšku.
Podaktorí ľudia spravia všetku prácu za vás, ale vy máte zo seba aj tak dobrý pocit. Už viac nemáte náladu sa cítiť mizerne.
Vtedy mi napadlo, že sme možno lepšími ľuďmi, ako si myslíme. Že považujeme niektoré svoje vlastnosti za svoj poklad a ľudia nakoniec oceňujú niečo iné, čo je na nás lepšie. Niečo, čo si neuvedomujeme alebo to robíme bez premýšľania.
Vždy sa nájde dobrák, ktorý nám povie, čo ho na nás vytáča. A, samozrejme, čo sme presvedčení, že nerobíme. Lenže tých, ktorí nám povedia, čo na nás majú radi, je akosi menej. Svet by bol lepší, keby mal každý moju Lauru.
A tiež keby sme každý boli niekoho Laurou.
Tak jej napíšem, že by som tiež chcela byť takou Laurou. Pre Lauru. Na chvíle, keď sa bude cítiť mizerne, aj na tie, keď sa nebude.
Úvaha
Komentuj
4 komenty k blogu
1
bansky
9. 9.sept. 2014 10:04
Veľmi príjemné čítanie
Napíš svoj komentár