Čo s tým???

Určite sa vám už stalo, že človek, ktorého ste pokladali za veľmi dobrého priateľa a nič viac sa do vás zaľúbil, a vy ste s ním nič nechceli mať. Tak ja poznám tento pocit z obidvoch strán a prežívala som to dokonca počas jedného obdobia, ktoré už čoskoro budem nazývať minulosťou. Z ničoho nič sa ten človek začne správať ku vám inak, má vás veľmi rád a vy si to ceníte, pretože ho máte taktiež radi, ale nie natoľko, aby z toho niečo bolo. A vy nechápete ako sa do vás dokázal zaľúbiť, keď ste sa ku nemu správali rovnako ako ku ostatným kamošom. A predsa sa stalo. S tým nič nenarobíme. Nechceme ho sklamať, lebo ho máme radi, ale nechceme si s ním začínať, lebo vieme, že by to ďaleko neviedlo. Také to zaľúbené opantanie si nevyberá. A nemôžeme to ani nazývať láskou, pretože na lásku treba dvoch. Ani viac, ani menej. Ku každému z nás existuje na tomto svete práve jedna jediná osôbka, tá pravá láska. Tá, ktorá nás nezradí, ktorá nás nepodvedie, ktorá nás neklame, ktorá nás ľúbi nadovšetko, ktorá sa s nami trápi a teší, tá, ktorej je náš život prednejší ako jej. Niektorí vedľa takéhoto človiečika žijeme roky a nič si neuvedomíme, niektorým stačí pár sekúnd, aby vedeli, že áno, to je človek, pre ktorého sa oplatí žiť, a s ktorým chcem žiť do konca života. Istotne, život s milovanou osobou je krásny, ale život s osobou, ktorá nás neľúbi, alebo ktorú my neľúbime je dokonalým synonymom pre trápenie, a to pre obidve zúčastnené strany. Ako sa hovorí, radšej dva krát merať a raz strihať ako naopak. A tak je to aj s láskou. Radšej si dva a viac krát premyslieť, či je to tá pravá, či jej potom nebudeme vyčítať všetky zápory, či sa dokážeme zžiť s jej charakterom. A až potom urobiť rozhodnutie. A lidičky, ktoré sa do nás zaľúbili to jednoducho musia akceptovať. Musia akceptovať, ako ich berieme my a fakt že ich máme radi, ale... A jednoznačne sa im nevyhýbať, lebo to by celú situáciu ešte zhoršilo, ale ani správať sa, že sa nič nestalo. Taký rozhovor môže byť nepríjemný, ale poľahčujúci, pochopujúci. A po takomto zmierení sa s pocitom, že nemôžeme mať všetko po čom túžime sa na svetík pozeráme trošičku inými očami, avšak ja osobne som zistila, že tento svet je veľmi krásny, nestojí mi takáto dalo by sa povedať blbosť za trápenie v mojom veku, ktorý by som si mala užívať naplno, správať sa ako malé decko, či stresovať pred maturou. Pretože život je super už len týmto zistením, že sa máme radi, že nie sme na obtiaž, že nikoho netrápime. Veď láska príde, či už skôr alebo neskôr. A hlavne vtedy, keď ju čakáme najmenej.. z vlasnej skúsenosti ( heh niekedy, keď po sebe tieto výtvoriky čítam sa cítim ako keby som prežila neviem čo... istotne toho veľa ešte len prežijem, ale týmito svojími úvahami chcem povzbudiť všetkých, ktorí podobne zmýšľajú, alebo majú azda aj podobné trable )

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu