A aj som začala, asi pred pol hodinou. Iba tak, lebo neviem spať, a mám v sebe priveľa kofeínu. A pocitov.
Ale z nejakého mne momentálne neznámeho dôvodu, sa mi moje myšlienky konečne sformulované do slov zmazali.
Tak tu teraz sedím v pyžame, a je mi naozaj zima, lebo sa niečo stalo s kúrením. A tiež nefunguje jeden plynový horák a vyhorela žiarovka. Asi ma v tom nechcela nechať samú.
Ale nič vôbec nieje také zlé ako sa zdá.
Keď znovu naberiem odvahu na to, aby som myšlienky sformulovala do slov, a možno to aj bude dávať zmysel, ako jedna z mála vecí v mojich posledných dňoch, týždňoch či mesiacoch, zverejním to, iba tak. Hoci internet požiera skutočný život. A ešte ľudské duše. A sme stratení, a nepochopení. Chladní, bezcitní, zaslepení, a predsa sa na pohľad vnímame.
No už dávno neberieme nič tak intenzívne. Len na povrch. Na dotyk. Aj to len letmý.
Kto sa má v tých ľuďoch vyznať, keď vlastne po čase zistí, že sa mýli aj sám v sebe.
Uverte skutočnosti, že ste dosť dobrí. A nie pre druhých. Iba pre SEBA. Keď zajtra/dnes ráno otvoríte oči, pozrite sa na svoj odraz v zrkadle ako na niekoho, kto je DOSŤ dobrý. A je plný lásky, a pozitívnej energie. Vyhoďte si z hlavy myšlienku, že človek ktorý na vás hľadí rozospatými očami z druhej strany je len ilúzia. Majte sa radi.
A uverte skutočnosti, že sa všetko deje z nejakého dôvodu....dajte všetkému čas...a venujte sa sami sebe.
Vravím ja, momentálne citovo a energicky strašne vyprahnutá.
Ale je tu čosi, čo mi vraví, že nič netrvá večne a všetko je pominuteľné...
(A ty si vedel prečo mi to vravíš v ten pekný večer, keď nám prvý mráz objímal nosy...)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
25. 11.novembra 2018 01:17
Ďakujem za príjemné povzbudenie
Napíš svoj komentár