Čo ak si ma obúvajú topánky, aby mohli ísť konečne niekam preč?
Dnešný deň sa mi takým javil.
Začalo sa to nedôverčivým vsúknutím prvého dúška čaju. Akoby som sám ani nechcel, no čaj sa vďaka jeho vôni, chuti, charizme a najmä krásnymi sľubmi o dohľadnej budúcnosti jednoducho dostal dnu, do mňa. Spustilo to celú radu udalostí, o ktorých nikdy nezistím, či boli naozaj tak, alebo onak.
Po dokonaní procesu pitia sa šálka umyla prostredníctvom mojich rúk, uterák sa osviežil vlažnou vodou z mojich dlaní. Nohavice sa po zdĺhavom boji predsa len obliekli na moje stehná, zatiaľ čo tabak rozmýšľal, vďaka akej finte ma donúti zbaliť ho. Neminul ani veľa intelektu a už sa vystatoval ostatným, že obalený recyklovaným cigaretovým papierom triedy A je práve on.
Ostatné veci akoby boli v agónií, sem-tam šeptali, sem-tam hundrali, no topánkam sa cnelo za prechádzkou.
Jednoducho si ma obuli, ani šnúrky si nezaviazali a vyrazili na cestu.
(12. 4. 2009)
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
zipporah
20. 11.novembra 2010 22:05
oživuješ neživé? možno aj birdz bude teraz živší... ale pochybujem, príklady sú tvorené nami, slúžia nám, aj keď... kedy strácame kontrolu, vtedy by som sa repráčikom poklonila
Napíš svoj komentár