Jeden pesimistický deň....

Neverím ,

v nádej , tá sa vždy niekam vyparí...

Idem
len tak kráčam.

VIDÍM
CÍTIM
POČÚVAM
VNÍMAM okolie...

Dá sa len tak prejsť námestím plným ľudí ?
Prehliadnuť všetkých ?
Smie sa to vlastne ?
Iba preto , že tam stoja ?
Ale vari kvôli tomu , že sa narodili?...neviem...

Neverím ,

že život je rozprávka s dobrým koncom.

Neverím ,
už asi nikomu , preto nestojím o rady...

Neverím,

že človek niekam smeruje.

Nedôverujem cestám a smerom (+dopravným značkám).

Život je kompas-

-ukazuje sever…

Správna cesta ? BLBOSŤ !

Kto sa v tom má vyznať….?

Blúdim ďalej tmavým lesom ,

žiadne svetlo.

Neverím ,

že sa prebudí nový deň ,

už viac NEVERÍM…

Neverím ,

že to svetlo nájdem.

Pozn. Som asi pesimista)

A prečo ho aj hľadať….?

snáď prežijem aj bez neho…

veď je to iba slovo….

…Myslím….

a dúfam ,že sa nemýlim!

Stupidná myšlienka:

Verím ešte v niečo….?

Dúfajúc v beznádeji neverím už ani sebe…..
Oplatí sa to svetlo ešte hľadať?

Pýtam sa seba….

Ale ten chabý pokus zlyháva…

 Báseň

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu