Nepíšem.Už dlkšiu dobu som si nenašla čas čokoľvek napísať.Stále mám kopu iných vecí a ak sa mi náhodou podarí dostať sa k tejto zázračnej mašinke tak aj to nie na dlho.Takže smola no.Vlastne ani neviem kedy bol napísaný môj posledný článok, ale v podstate je to asi jedno.

Zdá sa, že prichádza KONEČNE akési kľudnejšie obdobie, teda aspoň tento týždeň sa tak kryštalizuje, čomu sa strááášne teším. Doteraz to bol len kolobeh náháňania mňa a mojej hlavy, ktoré sa napokon vôbec nestretli.Čudné, ale pravdivé.

Mojim cieľom minulého týždňa bolo dosiahnuť jeho koniec.A potom ten úžasný pocit v piatok popoludní, že to konečne skončilo.Ach, piatok bol fajn, neviem čím to bolo ale strašne mi šibalo.Ľutujem niektorých ľudí, ktorí ma museli počúvať=D=D Ale keď odrazu bolo akosi všetko vtipné A napokon, keď spolužiačka mala na FB stav niečo s piatkom trinásteho mi došlo, že je piatok 13-teho.Ja som na to absolútne zabudla.Neviem, veríte že je tento deň niečím "zvláštny"? Ja nie, proste bol to absolútne fajn deň, hm

Sobota prebieha v znamení upratovania a takýchto tých vecí, ktoré sa mi občas zdajú zbytočné.Aj keď to bude asi tým, že som dosť lenivá.Občas.

A tak teraz tu sedím, počúvam Cata Stevensa a jeho Wild Word a cítim sa fajn.Skutočne.Rozmýšľam nad tým aký bol dnes krásny deň.Doslova.

Len tak som si sadla na balkón v bratovej obrovskej mikine, so šálkou v ruke a knižkou v druhej.A bolo to neskutočne fajn.Posledné slnečné lúče ma príjemne zohrievali, aj keď nie dostatočne, ale stačil padávajúce listy z lipy na ktorú mám výhľad a ktorá je tam už odjakživa, teda ako som tu myslím... hromadne opadávali listy, ktoré pekne dopadli na zem a časom zmenili polohu o pár ďalších centimetrov vľavo, alebo vpravo...Bolo to neskutočne očarujúce.Presne to, čo milujem.To ako sa jeseň so všetkým hrá a ako všetko mení každú stotinku.

V podstate som sa už akosi stratila v pointe tohto článku.A možno ani žiadnu pointu nemal mať.Aspoň som to od neho neočakávala.Proste len momentálne útržky z mojej hlavy.Ale som vlastne rada, že som ho napísala. Že som čokoľvek napísala po dlkšej dobe.

 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
udy1  14. 11. 2009 20:29
v jednoduchosti je krása .. môj život nie je taký rýchly a zložitý možno ako tvoj .. no v lete som si sadol na lavičku a cítil som niećo podobné ako i tu opisovala .
Napíš svoj komentár