Pred pár dňami
Šla som domov zadumaná a s blbou náladou. Nič som viac-menej naokolo nevnímala, veď to sa ani nedalo, keďže poprchávalo (alebo posnežievalo? ) a fučal taký búrlivák, že som sa ledva udržala na nohách a po chodníku som sa valila takmer po pamäti. Hlava sklonená, aby ma náhodou nezasiahla nejaká ľadová kvapka.
Jedna vec sa však nedala prehliadnuť – trávnik. Alebo lepšie povedané to, čo na ňom bolo. Papiere, sáčky, tašky a ktovie čo všetko ešte zdobilo veľkú plochu ako veľké snehové vločky (lebo poväčšine boli tie smeti biele). Nádhera, pomyslela som si. Vetrisko si našiel zábavku. To máme za to, aké sú tu smetné koše. Alebo to vyfúklo niekomu z okna? Možno by sa to dalo, ale skôr by bolo ešte možné, že to niekto povyhadzoval z okna sám, lebo sa mu nechcelo v takom počasí vyjsť von a vetríček to už len šup sem, šup tam rozniesol. Áno, preháňam. Ale tak človek nikdy nevie, čoho sú ľudia schopní. A keď máte ďalší najsamlepší - užasnutoúžasný deň, napadne vás čokoľvek. (no práve vás možno nie)
Mne sa však automaticky nastolila otázka - kto to teraz uprace? A okamžitá odpoveď – predsa verejnoprospešné práce. Aspoň títo ľudia sa nemôžu teraz sťažovať na nedostatok práce v dôsledku hospodárskej krízy. Špiny bude vždy a všade dosť. Aj keď aj tu sa môže začať vyskytovať zvýšená konkurencia. Ale kedy prídu? Netušila som, že sa to dozviem čoskoro a ešte k tomu, že si to aj všimnem.
Deň D – už prichádzajú
Nie je nič krajšie ako zobudiť sa v sobotu skoro ráno na húkanie sirény policajného auta. Neviem už presne, čo to vlastne po odznení „ladnej“ melódie rapocú, ale jediné, čo tým chcú dosiahnuť, je zobudiť všetkých ľudí, ktorí by si v sobotu ráno radi pospali o niečo dlhšie po celotýždňovo – pracovnom vstávaní, aby si láskavo kvôli čisteniu plochy odparkovali svoje vzácne štvorkolesové tátoše z parkoviska. Kam? Na zapratanom sídlisku asi jedine na chudák trávnik. (vlastne od trávnika to má ďaleko – a takýmto činom na trávnik ani tak skoro nedorastie)
Ak by ste si povedali, že načo vstávať, ja mám ešte noc (spomínate si na rozprávku Bob a Bobek - zajace z klobúka? ) a chcete spinkať sladko ďalej, nepochodíte, pretože naši zanietení zástancovia poriadku s tým rátajú a prídu zasa. Takže neostáva vám nič iné, len rozlepiť oči, vytrepať sa z postele a ísť preparkovať, ak ešte nájdete nejaké miesto v blate. (A potom rovno do autoumyvárky? )
Mne osobne takýto budíček tentokrát nevadil, lebo som už bola výnimočne hore. Zrejme preto, že predchádzajúci večer som strávila pri telke, ktorú som pôvodne chcela pozerať, lenže...moje oči akosi nie a nie si dať povedať. Len sa zatvoriť a nič nevnímať. Ale tak žiadna katastrofa, aj polovica vysielania mi stačila, aby som mala dostatočný zážitok. A ja sa aj tak vždy zobudím na záver alebo tesne po ňom.
Len čo tí ostatní spachtoši? Pravdepodobne by sa unášali v snoch ešte niekoľko hodín a nezobudil by ich ani pár volov nebyť ich manžela/manželky/detí/rodičov – koho majú pri sebe a nemôžu alebo nechcú to urobiť za nich. Takže pekne preparkovať, nechať skrášliť prostredie – veď jar je tu, treba jarné upratovanie - a poobede prepraviť autíčko späť. A keďže je krásne počasie, nebolo by odveci ho aj rovno umyť a povysávať, že? A nevyhovárajte sa na voľby! Alebo máte ešte dosť času?
Ja som zvedavá, ako to VJU zvládlo. No ako pozerám, teraz sa asi viac sústredili na parkovacie plochy a po úlety zo smetiakov prídu ďalší inokedy. A ja blbá som si myslela, že okrem upratovacieho auta prišla aj manuálna zberačská činnosť a že nás zbavia aj toho. A nič. Zas ma dostali...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
bluepanter
21. 3.marca 2009 17:48
hh máte to tam v meste zaujímavé
Napíš svoj komentár