Som taká šťastná, konečne v tomto meste prežívam pekné chvíle. Alex je konečne doma a dokonca je úplné zdravá. Keď nám doktor povedal, keď sme u neho pred niekoľkými dňami boli na kontrole, že sa stal zázrak a keď vyškrtol Alexino meno zo zoznamu pacientov čakajúcich na operáciu, cítila som bezpečie a že snáď všetko bude po starom. Doma o nehode nehovoríme, lebo Alex tomu aj tak neverí. V sobotu sa vrátime do Bremenu aby sme šli navštíviť ocka, ale hlavne preto aby aj Alex dostala možnosť ktorú keď sme sa presťahovali nemala – rozlúčiť sa s jej priateľmi, spolužiakmi.
S Timom som stále v kontakte, no posledné dni na neho tak povediac nemám čas, pretože sa musím plne venovať Alex, ktorá sa s novým prostredím ešte len zoznamuje. Mame sa v robote darí omnoho viac odkedy je naše slniečko znova medzi nami. Dokonca aj ja sa už cítim lepšie, konečne všetko nabralo správny smer. Keďže dnes je už štvrtok a do môjho odchodu ostávajú len 2 dni, chcem sa dnes aspoň na hodinku stretnúť s Timom. Alex dnes ide s mamou na nákupy a ja by som si mohla nájsť nejaký ten čas.
Zobrala som do ruky mobil a vytočila Timovo číslo.
Dohodli sme sa, že príde po mňa a tak ma vezme k nemu na večeru. Chápala som to, že sa nechcel ukazovať na verejnosti a preto radšej urobí večeru doma, pretože aspoň u neho je jediné miesto kde máme súkromie. Som veľmi prekvapená, že aj napriek krátkej dobe čo sa poznáme, cítim, že si rozumieme a to ma veľmi teší. Dnešným večerom som celá nadšená pretože Tim varí celkom chutne, ale čo je ešte lepšie, povedal, že jeho brat bude spať u ich mami, ktorá býva tak isto v Hamburgu. Nehovorím, že mi jeho brat vadí, pretože som ho nikdy nestretla a dokonca som ani nevedela, že býva s Timom. Možno, že je aj ten jeho braček super ako Tim, rada by som sa sním niekedy zoznámila.
Rozmýšľala som čo si na seba oblečiem, ako si urobím vlasy, ako to bude s make-upom, tešila som sa na večer prežitý v Timovej spoločnosti aj na jeho večeru, vlastne tešila som sa na všetko. Som totálne, bezhlavo, šialene, úplne a neviem ako to inak nazvať jednoducho som zamilovaná.
Keď mama a sestra odišli pustila som sa do príprav aj keď som mala ešte dosť času, chcela som aby každý detail na mne, ktorý jeho oči uvidia bol bezchybný. Možno to bude znieť dosť šialene ale som schopná si môj uvítací úsmev nacvičiť pred zrkadlom.
Ben
„Do kelu!“ zanadával som keď mi zubná kefka spadla do umývadla. Dnes vážne nič nestíham. Hodil som ju do pohára a zobral do ruky voňavku. Keď som si chcel moje krátke vlasy ešte raz prelakovať v tom momente mi zazvonil mobil. Volala mi mama, ktorá si robila starosti ohľadom môjho milovaného bračeka, ktorý odmietol jej pozvanie na rodinnú večeru.
„Nechápem ako mu nejaké dievča môže byť prednejšie ako rodina.“ zamrmľal som si popod nos. A vyšiel z kúpeľne. Na posteli som mal porozkladané veci, no vlastne všade som mal veci, po zemi, na stole, dokonca aj na skriňových dverách viseli vešiaky ovešané handrami. Od kedy som doma z nemocnice neudržiavam poriadok. Podišiel som teda k posteli a povzdychol si.
„Veď je to vlastne jedno čo si na seba dám“ zobral som prvé veci na ktoré som dosiahol a obliekol sa. To väčšinou nerobím tak naslepo a bez zrkadla, ale ako vravím v poslednom čase na to nemám náladu. Keďže som bol už v časovej núdzi (ako vždy), schmatol som kabelu a hodil do nej doklady, mobil, kľúče a nezabudol som si zobrať aj Alexin denník, možno keď tú fotografiu niekomu ukážem pomôže mi. Zbehol som dolu schodmi, zastavil som sa ešte v kuchyni pre fľašu s vodou keď som v tom začul štraganie kľúčov v zámku. To je iste Tim aj s tou jeho holkou, do šľaka, on mi teda vynadá keď ma tu nájde ešte. Potichu som si odložil fľašu a tváril sa, že sa ponáhľam. Vošiel som do chodby a dobre, že som z nôh nespadol
„Jessica?!“
Neveril som vlastným očiam, možno mám už vidiny a vidím iba to čo chcem. Podišiel som bližšie a nemo na ňu hľadel, zabudol som nato, že sa ponáhľam.
„Ben? Vy sa poznáte?!“ zvedavo sa opýtal Tim. Ja som nič nehovoril a Jessica tak isto zbledla.
„Halóo tak čo sa tu deje?!“ už mierne naštvane sa znova opýtal Tim a štuchol do mňa.
„Si to vážne ty?!“ ticho som sa opýtal.
„Ben? Ty... Ty si Timov brat?“ neveriacky krútila hlavou zo strany na stranu.
„jessica kde je Alex?! prosím povedz mi to!“
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár