Kto si aby si súdil?
Prežil si to čo ja? Ako ma môžeš opisovať bez toho aby si sa na mňa aspoň pozrel? Ktosi, že sa mi smeješ do tváre a moje oči sú mokré od slz? Lásku si nazval ,,trapoškou,, a mňa jej poskokom. Kto si aby si rozhodoval čo je láska? Ani si ma skutočne nemiloval.
,,Nikdy sa nezmeníš,, znel tvoj hlas. Ako to len vieš? Ak pustíš reťaze dokážem lietať. Ty si ma spútal naivnou láskou ale ja som nevyletela. Sama som si stiahla putá a zmenila sa. To čo si ty nikdy nečakal.
Kto si, aby si pred ostatným ukazoval prstom a hovoril : To je tá? Ja som sa dokázala postaviť na nohy zatiaľ čo ty klesáš ku dnu. Tak povedz ako ma môžeš súdiť? Odsúdiť a neprečítať si o mne nový list?
Ja tvoj život nebudem odsudzovať. Bol si krutý, silný ale aj láskavý a na dotyk hrejivý. Nosieval si ma na rukách ale pošliapal si moju osobu. Neviem čo mám od teba čakať. Aj ty si bol malé, nevinné dieťa. Spoločne sme vyrástli a stali sme sa iným. Maj tú nevinnosť s ktorou si sa narodil. Ja som už začala a Kde si ty??
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
antifunebracka
22. 3.marca 2018 16:09
Nebuď melodramatická
Napíš svoj komentár