Muselo sa to stať?

Malé dieťa sa skrýva pod postelov. Plače. Počuje diablove kroky. Už necíti ani bolesť, ani strach. Vie čo práve prichádza. Chce utiecť, no unavené telíčko to nedovoluje.
Dieťa pozrie hore. Strach akoby opadol. Hlas je krásny. Anjelsky.
Matka pri nemocničnej posteli stratila hlas. Nevládze. Jediné dieťa.
Rovná čiara a ten zvuk, čo ju sprevádzal. Matka triasla nebohým telíčkom, akoby len spalo. Spalo, no naveky.
Doktori zakryli dobitého chlapca. Policajt, nad postelov kontroloval situáciu. Zobral želiezka. Matka sa nebránila. Vedela, čo spravila. Súd bude krátky-odsúdia ju. Ťažká vina ju ťahala k zemi. Spadla.
Vo väzbe na polici. Bývalá matka plakala a pozerala na žiletku, ktorú zvierala v prstoch. Mala ťažký absťák. Chýbali jej omamné látky. No zároveň ich nenávidela. Prikladala im vinu za synovu smrť. Počula ako syn plače, ako sa bojí, ako pod postelou rýchlo dýcha. Oni jej to prikázali. A teraz už nechce viac. Vzala žiletku.
Krv stekala do záhybov poškodenej podlahy. Len tichý hlas:"prepáč".

 Vymyslený príbeh

4 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu