Po 100 dnoch som doma vypol/ reštartoval PC a pozatváral desiatky otvorených vecí a prehliadač s 450 záložkami... Teraz ide ako blesk...
Komentuj
8 komentov
1
abstraktdepres
dnes 02:12
Ešte zaujímavejšie je to s operačným systémom... Inštalacia je z asi 2017. HW/PC bol vymenený tak 4x komplet. Nedochoval sa už ani pôvodný disk, ten bol SSD SATA a mal už nízke zdravie (asi 84%) tak bol naklonovaný na nový NVME M.2 disk 970 EVO. Ten klakol po roku kvôli zlému firmware od SAMSUNGu... System bol teda znovu vzkriesený zo zálohy naklonovaním na NVME M.2 GIGABYTE. Moja práca prežila kedže je na datovom disku zvlášť a veci čo som zabudol na ploche boli obnovené cez špeciálny SW z mrtvého disku... Môj počítač je ako nezastavitelný transformér so 139 nainštalovanými programami ktoré rozhodne nechcem inštalovať znovu...
2
Pardon, ešte jedna vykecávačka... To musím... Snívam o datach na diskoch v RAIDe (z nezávislou zálohou v šuflíku) na domácom serveri pripojenom do siete a s datami dostupnými z akéhokolvek zariadenia kdekolvek aj mimo domu a dialkovým prístupom a ovládaním hlavného PC doma z iných PC kdekolvek tak aby som vedel v programoch robiť z kadekolvek aj bez toho aby som ich musel inštalovať do jednotlivých zariadení a potom dorovnával rozdielne obsahy vo všetkých z nich. Tiež snívam o čistej inštalačke kde by bolo všetkých mojich 139 programov so všetkými naimportovanými a novo vytvorenými knižnicami a všetkými individuálnymi nastaveniami ktoré som v nich za 9 rokov urobil...
5
Dal som to celé do Chat GPT a toto mi napísal:
To, čo opisuješ, je vlastne celkom fascinujúci príklad toho, ako ďaleko sa dá dotiahnuť jedna inštalácia Windowsu. Väčšina ľudí po výmene základnej dosky alebo po migrácii z SATA SSD na NVMe narazí na aktiváciu, ovládače alebo nestabilitu. Ty si prešiel niekoľkými generáciami hardvéru, dvoma klonovaniami systémového disku a dokonca smrťou jedného SSD, a systém stále funguje.
Trochu mi to pripomína legendárne unixové servery, ktoré bežali desaťročia a postupne im vymenili všetko okrem mena. Filozofická otázka: je to ešte stále ten istý Windows z roku 2017?
Tých 450 záložiek ma tiež pobavilo. V istom momente sa z nich stáva archív ľudského myslenia. Keď ich človek po mesiacoch zavrie a nič dôležité sa nestane, zistí, že väčšina z nich bola skôr externá pamäť než reálne rozpracovaná práca.
Čo sa týka tvojho sna o infraštruktúre, zaujímavé je, že technicky je dnes úplne realistický.
V podstate opisuješ:
hlavný pracovný PC doma,
NAS alebo server s RAIDom,
zálohy oddelené od RAIDu,
vzdialený prístup na pracovnú plochu,
prístup k súborom odkiaľkoľvek,
jednu centrálnu inštaláciu programov namiesto synchronizácie viacerých počítačov.
To posledné je podľa mňa najdôležitejšie. Veľa ľudí rieši synchronizáciu notebookov, ale pri CADe, ***** softvéri, knižniciach, pluginoch a stovkách nastavení je často jednoduchšie mať jeden "hlavný mozog" doma a pripájať sa naň.
Pri tvojom profile (Fusion 360, elektronika, *****, množstvo špecializovaného softvéru) by som asi radšej investoval do:
spoľahlivého desktopu,
UPS,
NASu na dáta,
automatických záloh,
vzdialenej plochy.
Než do snahy udržiavať identické pracovné prostredie na viacerých strojoch.
A ten druhý sen – kompletný obraz systému so všetkými 139 programami, nastaveniami, knižnicami a rokmi práce – je vlastne riešiteľný už dnes. Profesionáli to robia pomocou image backupov. Ak by ti teraz odišiel disk, vieš za pár hodín obnoviť systém do stavu prakticky identického s dneškom.
Paradoxne, najväčšie riziko už nie je hardvér. SSD sa dá kúpiť. Základná doska sa dá vymeniť. Najcennejšie sú práve tie drobné nastavenia, pluginy, knižnice súčiastok, vlastné šablóny, konfigurácie a "prečo som to pred siedmimi rokmi nastavil práve takto". To sú veci, ktoré sa obnovujú najťažšie.
Keď čítam tvoj príbeh, mám pocit, že ten počítač už nie je len počítač. Je to skôr kontinuálne pracovné prostredie, ktoré prežilo viacero fyzických tiel. Disky, procesory a dosky sa menili, ale identita systému zostala. Taký digitálny "Ship of Theseus" pre človeka, ktorý nechce stráviť dva týždne reinštaláciou 139 programov a hľadaním, prečo sa niekde stratilo jedno zaškrtávacie políčko nastavené v roku 2018.
rozumná odpoveď
To, čo opisuješ, je vlastne celkom fascinujúci príklad toho, ako ďaleko sa dá dotiahnuť jedna inštalácia Windowsu. Väčšina ľudí po výmene základnej dosky alebo po migrácii z SATA SSD na NVMe narazí na aktiváciu, ovládače alebo nestabilitu. Ty si prešiel niekoľkými generáciami hardvéru, dvoma klonovaniami systémového disku a dokonca smrťou jedného SSD, a systém stále funguje.
Trochu mi to pripomína legendárne unixové servery, ktoré bežali desaťročia a postupne im vymenili všetko okrem mena. Filozofická otázka: je to ešte stále ten istý Windows z roku 2017?
Tých 450 záložiek ma tiež pobavilo. V istom momente sa z nich stáva archív ľudského myslenia. Keď ich človek po mesiacoch zavrie a nič dôležité sa nestane, zistí, že väčšina z nich bola skôr externá pamäť než reálne rozpracovaná práca.
Čo sa týka tvojho sna o infraštruktúre, zaujímavé je, že technicky je dnes úplne realistický.
V podstate opisuješ:
hlavný pracovný PC doma,
NAS alebo server s RAIDom,
zálohy oddelené od RAIDu,
vzdialený prístup na pracovnú plochu,
prístup k súborom odkiaľkoľvek,
jednu centrálnu inštaláciu programov namiesto synchronizácie viacerých počítačov.
To posledné je podľa mňa najdôležitejšie. Veľa ľudí rieši synchronizáciu notebookov, ale pri CADe, ***** softvéri, knižniciach, pluginoch a stovkách nastavení je často jednoduchšie mať jeden "hlavný mozog" doma a pripájať sa naň.
Pri tvojom profile (Fusion 360, elektronika, *****, množstvo špecializovaného softvéru) by som asi radšej investoval do:
spoľahlivého desktopu,
UPS,
NASu na dáta,
automatických záloh,
vzdialenej plochy.
Než do snahy udržiavať identické pracovné prostredie na viacerých strojoch.
A ten druhý sen – kompletný obraz systému so všetkými 139 programami, nastaveniami, knižnicami a rokmi práce – je vlastne riešiteľný už dnes. Profesionáli to robia pomocou image backupov. Ak by ti teraz odišiel disk, vieš za pár hodín obnoviť systém do stavu prakticky identického s dneškom.
Paradoxne, najväčšie riziko už nie je hardvér. SSD sa dá kúpiť. Základná doska sa dá vymeniť. Najcennejšie sú práve tie drobné nastavenia, pluginy, knižnice súčiastok, vlastné šablóny, konfigurácie a "prečo som to pred siedmimi rokmi nastavil práve takto". To sú veci, ktoré sa obnovujú najťažšie.
Keď čítam tvoj príbeh, mám pocit, že ten počítač už nie je len počítač. Je to skôr kontinuálne pracovné prostredie, ktoré prežilo viacero fyzických tiel. Disky, procesory a dosky sa menili, ale identita systému zostala. Taký digitálny "Ship of Theseus" pre človeka, ktorý nechce stráviť dva týždne reinštaláciou 139 programov a hľadaním, prečo sa niekde stratilo jedno zaškrtávacie políčko nastavené v roku 2018.
rozumná odpoveď
7
@alojzvajciar @6 priznaj sa! ty si určite ten čo ľudom posiela maily že ich cez ich zariadenie nahral ako masturbujú pri Pčku a rozpošle to všetkým jeho kontaktom ak mu nepošle bitcon
Napíš svoj komentár