Náhlivo vystúpim z električky na jej konečnej zastávke. Zamierim však opačným smerom ako ostatní ľudia. Po chodníku, ktorý po zotmení zjavne nikam nevedie. Niekoľkými rýchlymi krokmi sa snažím uniknúť z éteru žltého svetla pouličných lámp. Tých niekoľko krokov ma delí od vstupu do temnoty.

Oblečený v tmavom oblečení.
Splývam z týmto priestorom. Hneď ako uniknem pohľadu ľudí a celého tohto mesta. Tu sa moja samota zhmotňuje. No nie je to ten skľučujúci pocit. Práve som našiel svoje útočisko - svoj úkryt. Pretože v noci mi to tu patrí.

Park bez nočného osvetlenia. A cestička ním ktorú poznám už naspamäť. Z jednej strany obklopený radmi domov. Z druhej frekventovanou hlavnou cestou. A z tej ďalšej oploteným pozemkom vodárne. Uprostred mesta, no napriek tomu izolovaný od neho. Toto miesto je ako Ja. Tiež tak okázalo nezapadá do svojho okolia, obklopený týmto veľkým žíjúcim mestom.

Tu vždy zabúdam na svoj strach. Netrápi ma nič. A skrz svoju samotu sa pretváram. Z diaľky počujem prichádzať hluk dopravy. Z výšky sledujem svetielka mesta. No ja sám už nie som jeho súčasťou. Som len tichý pozorovateľ. Prázdnota tmy brániaca sa útokom vonkajšieho sveta. Pretože v noci mi to tu patrí.

Som duch. Som ochránca. Som géniom loci tohoto miesta.


 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
meredithgrey  16. 3. 2012 21:36
napadlo ma len slovo pekné.
2 
fotka
zajkousko  4. 6. 2012 00:19
kiež by mi patríl celý vesmír...........filip
Napíš svoj komentár