-Dobré ráno.
Ozvala sa mama.
-Dobré..
Otec bol zaujatý článkom v novinách, a tak si ma ani nevšimol. Raňajky som do seba rýchlo nahádzala, aby som sa mohla ísť pripraviť.
Keď som si konečne obliekla belasé šaty, rozmýšľala som čo s vlasmi. Keďže nemám rada zložité účesy, rozhodla som sa, že si gaštanovo hnedé, husté vlasy nechám voľne rozpustené. Na pomerne dlhé mihalnice som použila jemnú vrstvu špirály, no nič viac. Zvyšok outfitu som doladila belasými náušnicami, aby ladili so šatami a strieborným náhrdelníkom. Výsledok bol naozaj prekvapivý. Na chvíľu som si myslela, že dievča, ktoré sa na mňa pozerá z hranatého zrkadla nie som ja. Pomaly som zišla do obývačky. Náhle sa na mňa pozreli dva pári očí.
-Vypadáš perfektne!
Vyhlásil otec. Keď to povedal on, večný pesimista, asi to bude pravda. Začala som sa červenať.
-Nepreháňaj.
Povedala som nesmelo.
O chvíľu došiel taxík. Otec v jeho najlepšom obleku, vyšiel z domu ako prvý. Mama v elegantných broskyňových šatách ho hneď nasledovala. Ja som zahanbene vyšla ako posledná. Za necelú hodinu sme boli na mieste. Mama vyšla z taxíka a začala si prezerať okolie, zatiaľ čo otec platil taxikárovi. Ja som nasledovala mamu a neskôr sa k nám pripojil aj otec. Prostredie mi bolo neznáme a väčšina ľudí tiež. Náhle som uvidela ženu asi vo veku mojej matky, v obtiahnutých tyrkysových šatách ako sa k nám blíži ladnou chôdzou.
-Susan! Susan, tak rada ťa vidím!
Zvolala nadšene. Pôsobilo to veľmi umelo. Ona pôsobila tiež veľmi umelo.
-Nadia, kto by to bol povedal, takto na staré kolená..
Povedala mama so žiarivým úsmevom na tvári. S otcom sme sa na seba znechutene pozreli.
-Steven.. hm.. zmenil si sa..máš nový účes?
Spýtala sa. To je smiešne, otec má ten istý účes od.. odjakživa.
-Rád ťa vidím. Povedz mi, ktože je ten šťastlivec?
Spýtal sa otec.
-Neskôr vás s Ralphom zoznámim.
Jej pohľad zablúdil ku mne. Žiarivými modrými očami si ma prezerala od hlavy až po päty.
-Ale, ale. Tak toto je to malé dievčatko, čo si pamätám? Melanie, ty si ale vyrástla. Vypadáš skvelo.
-Ďakujem.
Opäť som sa začala mierne červenať. Nadia nás zaviedla do miestnosti, kde boli zhromaždení všetci pozvaní hostia. Nikoho som nepoznala. V tom k nám dobehol plavovlasý muž. Vypadal mladšie než môj otec. Dal Nadii vášnivý bozk a z toho som usúdila, že sa jedná o šťastlivca Ralpha.
-Steven, Susan, toto je Ralph.
Povedala pyšne.
-Teší ma.
Povedali rodičia jednohlasne.
-Ralph, toto sú Carsonovci a ich dcéra Melanie.
Obrátila sa k Ralphovi. Ten mi venoval krátky pohľad a nesmelo sa usmial.
V tom mi padol pohľad na čiernovlasého chlapca obkoleseného množstvom dievčat, ktoré na neho vrhali túžobné pohľady a koketne klipkali dlhými riasami.
Nie, toto určite nebude Christian. Pomyslela som si.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
pukynka_15
10. 8.augusta 2010 23:45
ešte si prosím
Napíš svoj komentár