Bol teply letny vecer. Sedela som pri okne a pozerala sa nim von na nocnu ulicu. Hviezdy osviecovali oblohu a luce mesacneho svitu dopadali na tvoje telo, ktore smutne kracalo po prazdnej ulici. Kracal si smerom na koniec ulice. Na tvojej nevinnejtvari bolo vidno, ze si smutny a utrapeny. Zliezla som z okna, obula si topanky a vybehla som von na ulicu. Sledovala som tvoje kroky. Mesiac ta doviedol na opustene miesto pri jazere. Schovala som sa za strom a nenapadne som ta sledovala. Stal si na brehu jazera, tvoj pohlad dopadal na odraz hviezd na povrchu vody. Stal si tam dost dlho. Mozno si si ani neuvedomoval, ako dlho si tam, len si tam tak stal bez pohutia, sledoval odrazy vo vode. Mozno si nad niecim premyslal, mozno si spominal, a mozno si tam len tak stal. Bolo mi to dost cudne. Zrazu si sa vyzul, vypol si telefon a zacal si kracal do jazera. Teraz v noci sa ides kupat? Bolo to divne a nezvycajne. Zacala som sa o teba bat. Bol si uz dost hlboko. Nevydrzala som to, vybehla som spoza stromu a zacala som na teba kricat. Pytala som sa ta,co ti je. Nevnimal si ma. Na treti pokus o odpoved si sa otocil tvarou ku mne. Videla som ti v ociach slzy. Povedal si mi, ze ti nic nieje, ze je vsetko v pohode, ze sa nemam o teba starat a mam ti dat pokoj. No nenehala som sa odbit. Po pol hodine presviedcania ta, si vysiel z vody, sadol si si na kamen blizko brehu. Sadla som si vedla teba. ,, Teba nieco trapi, jeto tak?´´ ,, Je v tom nejake dievca, ze? ´´ Zacal si mi rozpravat. ,, Bola vlmi pekna. Mala 16 rokov, ked sme sa spoznali a zacali spolu chodit. Bola nadherna. Mala dlhe hnede vlasy, modre oci a tvar ako male dievcatko. Kazdy chlapec ju chcel, no ona si vybrala mna. Po troch rokoch chodenia, sme sa po prvy krat pohadali. No neboli sme dlho pohadany. Iba par minut. Nevydrzali sme sa na seba dlho hnevat. Lubil som ju a aj ona mna. Nas vztah bol krasny. Mal rozpravkovy dej. No rozlucil nas osud. Ked mala 19 rokov, isla domov z diskoteky. Nasadla so svojim kamaratom do auta. Samozrejme mali vypite, ale ju to neodradilo. Nasadla. No cesty domov sa uz nedozila. Kusok od jej domu mali havariu. Nevybrali zakrutu a vrazili do stromu. Jemu sa nestalo nic, ale ona to neprezila. O jej smrti som sa dozvedel az na druhz den rano, ked mi jej mamina zavolala, ze Zuzka mala havariu. Strasne ma to vzalo. Nevedel som sa s tym zmierit. Je tomu par mesiacov od jej smrti, ale aj tak mi strasne chyba. Chcem byt znova s nou, chcem znovu citit jej pery, jej dotyky, hladit jej jemne vlasy...... ´´ Pozrel sa na mna a ja som zazrela ako sa mu po liciach kotulaju slzy. ,, A preto si isiel do toho hcel si sa zabit? ´´ ,, Ano, chcel som byt zas s nou. Viem, ze ona ma tam caka. ´´ ,, Je mi jej luto. Musela to byt skvela baba. Urcite ta lubila, ale myslis si, ze by chcela, aby si tak rychlo ukoncil zivot? Zanechala tu cloveka, o ktorom vedela, ze ma cely zivot este pred sebou. Urcite by nechcela, aby si tak rychlo prisiel za nou. Urcite mala rozrobene a nacate plany, ktore musis ty dokoncit. ´´ ,, Asi mas pravdu. Dakujem ti, ze si ma vypocula, a zachranila si mi zivot. Neviem, coby som robil, keby si tu nebola. Od Zuzkinej smrti som sa s nikym o tom nerozpraval. Nikdo nevedel, ako sa citim a co prezivam. Si prva, ktorej som sa takto do hlbky otvoril a som tvojim dlznikom. Naozaj ti este raz za vsetko, co si teraz pre mna urobila dakujem. ´´ Este chvilku sme spolu sedeli pri brehu potom sme sa obaja zdvihli, objali sme sa, rozlucili a isli sme domov. Po prichode domov som si obliekla pzyamo a lahla do postele. Celu noc som nad tebou rozmyslala. Tvoj pribeh sa mi vryl hlboko do mysle, ale aj do srdca. Premyslala som nad zivotom, nad tebou, nadomnou a nad Zuzkou. Hoci som ju nepoznala, vedela som, ze to bolo skvele dievca. Rozpraval si o nej tak krasne a s takym citom. Este nikdy som nikoho nepocula tak rozpravat ako teba. Zaspala som az niekdey nad ranom. Dobeda sme sa znova stretli. Nase stretavanie sa trvalo dost dlho. Boli sme spolu kazdy den. Zazili sme spolu kopu srandy. Tesil si sa zo zivota. Bol si skvely chalan. Navzajom sme si pomahali. Zoznamil si ma s tvojou rodinou. Po rokoch stretavania sa, si mi navrhol, ci by sme spolu nemohli byt viac, nez len kamarati. Suhlasila som, pretoze som sa s tebou citila prijemne a zalubila som sa do teba. Mala som 23 rokov, ked som otehotnela. Cakala som s tebou babo. Nevedela som, ako ti to mam povedt. Po troch dnoch som to tajomstvo uz neudrzala. Povedala som ti to. Bol si nadseny. Prenajali sme si maly docek, ktory sme si krasne zariadili. Tvoji a moji rodicia nam pocas mojho tehotensta pomahali. Nevedeli sa dockat vnucatka. Kazdymdnom som to male cudo vo mne lubila viac a viac. Po deviatich mesiacoch mojej gravitidy som isla na porodnicu. Nebol si pri porode nasho drbca. Volali ti do prace, ze prave idem rodit. Ty si nasadol do auta a vyrazil si zamnou. Chcel si tu byt co najsor, no po ceste si mal autonehodu. Preco sa ti stal taky osud?Mozno to chcel zivot,mozno uz bolo na case aby si sa znova stretol so Zuzkou. Teraz kazdy den chodim na tvoj hrob. Moje slzy polievaju tvoj nahroby kamen a nas syncek ho kropi somnou. Kazdy vecer sa chodim prechazat na miesto, kde sme sa prvy krat spoznali. Premyslam nad vsetkymi udalostami, cely svoj zivot si premietam hlavou. Co by sa asi stalo,keby vtedy nesedim na okne a nepozeram sa nim von? Co by bolo teraz, keby ta vtedy nesledujem, ale zostanem doma? Keby niesom pri jazere, ako by dopadol tvoj osud? Mal by si zivot uz davno za sebou? Vzdal by si sa, alebo by si bojoval nadalej zo zivotom? Aky by bol moj zivot, keby sa nestretneme? Bol by taky krasny a pestry, ako som ho mala s tebou? Uz mi nikdo neodpovie na moje otazky. Nemaju odpoved, lebo osud nekladie odpovede, on svoje rozhodnutia meni kazdu hodinu, kaydu minutu, ba dokonca kazdu sekundu. My zijeme zivotom, ktory nam riadi niekdo, koho nikdy nestretneme. Nevieme, ako vyzera, co robi, kde je, ci vlastne skutocne existuje, alebo ci zije len v nasej fantazi. Ale to je uz teraz jedno, lebo vdaka osudu som stretla teba, mam s tebou krasneho synceka, ktoremu sa dari nielen v skole, ale aj v zivote. Som vdacna osudu, ze mi pripravil taky krasny zivot, ako mam, hoci ho nemozes uz somnou prezivat. Milujem ta, milovala som ta a vzdy ta budem milovat. Nikdy na teba nezabudnem ja, ani moja rodina a ani tvoj syncek. Sme na teba hrdi a viem, ze raz nas znova da osud do kopy a budeme spolu znova stastny vsetcia traja tak, ako som bola ja s tebou. Viem, ze na mna tam hore niekde cakas a tesime sa na seba. Tesim sa na teba. Milujem ta a hoci tvoje telo nieje pri mne, verim, ze tvoja dusa je tu stale somnou a chrani ma. Telo umrelo, no dusa tu zostane somnou, az pokial nezomriem aj ja.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
matias1
19. 10.októbra 2007 11:57
pekne
Napíš svoj komentár