Ked sa povie : ,,Som mamina´´, nevyvola to ziadne otazky. Ale ked sa povie : ,, Som sestnast rocna mamina´´, vsetcia su zhrozeny. Mala som 15 rokov, ked som spoznala Peta. Bol to kamarat mojho brata. Nikdy som si ho nevsimala, az raz, ked som sa dostala von s bratom a jeho partiou, som si vsimla, ze sa etko na mna stale usmieva. Zacali sme sa stretavat kazdy den. No nemohli sme spolu chodit. Ja so mala priatela a Peto? S mojim priatelom to islo dolu vodou. Uz som sa nanho nedokazala pozriet. Nemohla som mu dat uz ani pusu. Nie preto, ze by som mala vycitky svedomia, ale preto, lebo som nechcela podviest Petka. Mojpriatel uz zacal nieco tusit. Bola som kazdym dnom coraz viacej a viacej nervoznejsia. Ved sa mi nemohol nikdo ani cudovat. 3 mesiace mi meskala menstruacia, byvalo mi zle. Tehotensky test a navsteva gynekologa mi potvrdili moje obavy. Cakam babo. Ale ako to povedat mojmu priatelovi, rodine? Ako prvemu som to povedala Ivovi. Petko sa ponukol,ze pojde somnou. Ivko mi vynadal, ze som stetka, ktora sa chodi flakat..... Este dobre, ze som tam mala pri sebe Petka, inak neviem, ako by som to zvladla. Potom prisla na rad moja a Petova rodina. Myslela som si, ze budem pocuvat slova ako : potrat, adopcia,...... Ale nie. Peto sa k tomu postavil ako dospely clovek. Ved mal na to svoj vek. Peto uz mal 19 rokov. Rozhodli sme sa, ze dame dieta na adopciu. Tatino vybavil Petovi slusnu pracu. Petova mamina nam kupila mensi byt. Papiere na adopciu uz boli vybavene. Ako mi rastlo brusko, a to male cudo v nom, rastla aj moja laska k nemu. Coraz castejsie som sa pristihla, ako snivam o tom, ze ho budem drzat v naruci. Nechcem ho dat na adopciu. Petko suhlasil. porod bol pre mna najtazsich 18 hodin utrpenia , ake som v zivote zazila. Mala som tazky porod, pretoze moje telo nebolo este tak vyvinute, ako sa na prvy pohlad zdalo. No po porode, ked mi dali do narucia mojho maleho chlapceka, bola som ta najstastnejsia mamicka na svete. Papiere o adopcii som zrusila. Petko kazdy den rano odchazda do roboty,a vecer studuje. Obcas som nahnevana, a pytam sa samej seba, ake by to bolo, keby som vtedy suhlasila s adopciou, alebo, keby som isla na potrat. Obcas mi chyba aspon mala pozornost, nezne objatie, pohladenie, alebo len takPetov dotyk, ale ked sa pozriem do postelky a uvidim tam to male nevinne stvorenie ako tam bezbranne lezka a spinka, usmejem sa a som stastna, ze ich mam. Lubim ich oboch a nikdy v zivote nebudem lutovat svoje rozhodnutie.
Blog
Komentuj
11 komentov k blogu
1
talli
19. 10.októbra 2007 11:19
ten blog je real alebo fikcia..??
2
no vsetci su vtedy zhrozeni, pretoze ako sa povie - dieta ma dieta... ja by som ale tiez na potrat nesla a na adopciu dat babo, to by som psychicky nezvladla...
3
no poviem ti, ze si to zvladla dobre...akoze nie som za to, aby holky mali v 15/116 dieta, ale fakt som rada, ze si to male nedala prec, ci uz na adopciu alebo potretom stratila...si odvazna, hoci niekto by poevdal, ze aj hlupa, pretoze ste si nedavali pozor, ale naozaj ta obdivujem, ze si sa rozhodla ako si sa rozhodla a ze mas niekoho za sebou...snad si si vybrala dobre (myslim Petra)
6
Hmm toto je realita,abo len vymyslene????
Ale, je to rpavda,ako napisala aj Keuska:- dieta ma dieta.
Lenze,nie kazdy vek je podstatny.Mozes mat 16rokov,ale si vyspela napriklad na 20 (priklad
Mily blog....
Ale, je to rpavda,ako napisala aj Keuska:- dieta ma dieta.
Lenze,nie kazdy vek je podstatny.Mozes mat 16rokov,ale si vyspela napriklad na 20 (priklad
Mily blog....
7
hmm ja by som asi spravila to iste ale asi by ma doma zabili ...hehe..inak veeelmi mily blog...a je to vlasne o tebe?
8
Pekne,....dnes sme sa akurat o tom bavili na procese porodnej asistencie,.....studujem porodnu asistenciu a som rada ze som si vybrala prave tento odbor,......tiez sme hovorili o adopciach a potratoch,....a nie som za to aby taketo mlade dievacata chodili na potrat,....pokial to dieta nebude mat nejaku vadu,....pretoze to dietatko za nic nemoze,....ak by si sla na potrat,...potom keby si mala dalsie niekedy v buducnosti nebolo by ti luto,...ze by si isla na ten prvy,....ved toto dietatko musi byt uplne uzasne,....som rada ze si stastna a mas svojich dvoch anjelikov,.....
10
ja mam spolužiačku ktorá akurat mala 16 a ma už 1 ročne dieťa študuje doma
Napíš svoj komentár