Zapojil som sa opätovne do jednej diskusie, kde samozrejme sa osočuje zas duchovný život. Súvisí to samozrejme s protestom, ktorý sa pravdepodobne odohrá v hlavnom meste Bratislava, kde na škodu veci ten protest súvisi s deštrukciou morálnych a spoločenských hodnôt, na ktoré sa, žiaľ, to musím skonštatovať, nikdy nedbalo.

Naráža sa na finančnú gramotnosť a podobne, len s tým rozdielom, že v tescu brigádnik nezarobí 150 eur za 4 hodiny ale podstatne viac, čo sa týka iných štátov. A druhá vec, keďže Rakúsko našťastie nikdy nepoznalo komunistický princíp ničenia cirkvi, tá mentalita je úplne odlišná. 

Prečo rakúske ženy neprídu opatrovať slovenských dôchodcov. Mohli by sme samozrejme menovať x a spústu činiteľov, ktoré spolu súvisia. Cirkev nezohráva v ekonomickom meradle v podstate nijakú rolu, pretože cirkev nevyrába peniaze podobne ako školstvo. 

Cirkev na rozdiel od ostatných, a to chcem zdôrazniť, spolu so školstvom tvoria hodnoty, ktoré majú účinnosť niekoľkých generácii. 

Keď človek príde o všetko, ostane mu len viera, a spýtajte sa mnohých starých, napríklad niektorých osemdesiatnikov, deväťdesiatnikov, čo všetko im dalo silu žiť.. do dnešných dní. Pochopiteľne táto generácia už postupne vymiera, a treba sa mať na pozore, aby človek niektoré chyby neopakoval v budúcnosti. 

Môžeme si teda dať otázku, ktoré teda boli tie elementy, ktoré pomáhajú naprieč tejto dobe obstáť v tomto všetkom, čím sme obklopení. Bola to napríklad, predovšetkým modlitba a silná, nezlomná viera v Boha, o ktorej vy nemáte potuchy, pretože Vám to nebolo dané spoznať. To je to očiam neviditeľné, ale srdcu mnohých kresťanov predsa veľmi blízke a vzácne. Ak sa teda mám vyjadriť, odluka cirkvi od štátu verím že prospeje aj cirkvi.

Najprv však musia byť doriešené mnohé záležitosti, pretože nie cirkev ale štát je mentálne napojený na cirkev. Znie to síce neuveriteľne, ale je to tak, a v nasledujúcom príspevku sa pokúsim povedať, ako to celé vyznie. 

Cirkev je od nepamäti súčasť ktoréhokoľvek štátu, pretože dbá na morálny princíp, ktorý v materializme nespočíva. Jej úlohou je v každom časovom horizonte pripomínať dôležitosť biblických textov, ktoré sú nadčasové, a to, že ..."nevieme dňa ani hodiny, kedy príde Syn človeka... " Mt 25,13  a toto všetko je v podstate prach. Citoval som slová Pánové z Matúšovho evanjelia.

Pozrite sa napríklad na Snglicko. V Anglickom parlamente sú členovia okrem iného duchovní predstavitelia anglikánskej cirkvi. Anglicko samozrejme je niekde úplne inde aj so sociálnym programom a zriadením ako takým. Aj keď anglikánska cirkev ako taká zažila v poslednom desaťročí (nejakých 13 rokov vzad) nevídaný personálny, duchovný a štrukturálny rozklad, predsa majú vo Veľkej Británii naďalej veľké, až, by som to tak nazval, prirodzene nezastupiteľné miesto. 

Teda tvoria akúsi duchovnú základinu, ktorú od štátu nemožno len tak jednoducho odňať. A každé odňatie duchovnej základine, každé odňatie niečoho na úkor cirkvi sa spoločnosti vráti stonásobne. 

Znie to paradoxne, neuveriteľne, ale je to naozaj takto. Pochopte, že štát potrebuje cirkev, a cirkev potrebuje štát, teda tá idea spätosti a vzájomného pôsobenia, idea interakcie je niečo, čo sa nedá v nijakom príncípe odňať. Ako to myslím vyjadrím nižšie.

Vaša obmedzená neschopnosť (ako opak schopnosti) vnímať pozitíva, tie dobrá a vytvorené hodnoty v najširšom meradle vedie k deštrukčnému mysleniu, ktoré pretrvalo od racionalistického a osvieteneckého hnutia, ktoré hlásalo, že výchovou a vzdelaním sa môže zmeniť svet, čo je bezpochyby pravda, a práve to vzdelanie ako také, to rozvoj myslenia môže položiť nejednu spoločnosť na lopatky tým, že zanedbanie duchovného rozvoja, na ktorom vyrástla takmer každá moderná civilizovaná spoločnosť (nemocnice, starobince, chudobince, sirotince) je nutne závislá od činnosti cirkvi, jej duchovného rozmeru,nakoľko jej členovia sa v minulosti úzko špecializovali na ošetrovanie tých najposlednejších, starostlivosť o umierajúcich, o ktoré svet nemal záujem. 

Záverom ešte spomeniem posledné.Preto rehoľné sestry robili v ústavoch sociálnej starostlivosti, pretože štát nechcel postihnutých ukazovať verejnosti na oči, a rehoľné a Bohu zasvätené osoby sa im hodili ako nástroj pri ošetrovaní týchto ľudí. nevnímajte odluku cirkvi len jednostranne, tak ako sa od štátu nedá odlúčiť mnoho inštitúcii, organizácii, ktoré sú so štátnym zriadením plynulo späté. 

Možno vy sa nezaoberáte, kam konkrétne končia vaše odvedené dane, na čo konkrétne boli použité, či sa náhodou nestali predmetom akéhokoľvek zneužitia alebo napojenia na nejaké zdroje, ktoré ľudovo povedané "už vedia v tom chodiť".

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár