1.Pokiaľ cítiš, že to nie je správne, nerob to.

Vždy ma mimoriadne dokáže fascinovať tá skutočnosť, že niečo sa dá opísať dobre, možno ešte lepšie, a takto dokážem nachádzať neskutočné množstvo variácii toho, ako sa niečo dá spraviť. Snažím sa všetko vnímať optimisticky, aj keď nie vždy mi všetko vychádza podľa plánu, viem veľmi dobre, že všetko môžem vnímať ako nejakú skúšku, že teda že len silní a vytrvalí jedinci tou skúškou v podstate nakoniec prejdú. A nielen prejdú, aj sa niečo novému naučia.

Oddávna mnohých priťahuje to, čo chcú nejakým všakovakým spôsobom sebe vlastným preskúmať. Človek takto veľmi dobre vytuší, že to nemusí byť zrovna správne, a častokrát si to človek v sebe analyzuje, a cíti k tomu akýsi odpor. 

Lenže tak, ako cíti to niečo, čo ho odpudzuje, zároveň cíti, že ho to aj priťahuje. Preto sa človek zvykne na niečom popáliť a nedať si pozor, pretože spravidla všetko chce vyskúšať, akosi podrobiť svojmu výskumu, nech to dopadne ako dopadne. Darmo si to ale takto povie, realita je častokrát taká, že človek cíti určité výčitky svedomia, že predsa len možno som sa mal zachovať predsa len inak.

Napriek všetkému predsa len musím opomenúť veľmi dôležitý fakt, že človek bez empirickej skúsenosti, nech je neviem aká, nedokáže rásť na zrelú osobnosť. Je samozrejme aj z hľadiska biblického veľmi diskutabilné, že čo by sa stalo, a či vôbec ľudstvo vo svojej početnosti jestvovalo, ak by Adam a Eva neboli zhrešili, a ako by udalosti nabrali konkrétne smerovanie.

Aj Adam a Eva určite cítili, že to, čo spravili nebolo správne. Podobne sa zachoval v spisoch Nového Zákona samotný zradca Judáš, ktorý je označovaný ako zradca už dvetisíc rokov, kedy si uvedomil, že "....zradil som nevinnú krv..." Mt 27,4

S týmto, čo som napísal v prvom odstavci súvisí pravda to, že motivácia na to všetko, čo človeka dokáže nakopnúť a spríjemniť život jemu a všetkému, čo je naokolo, pretože o to ide, je tak isto krok k sebapoznaniu, že áno... toto som ja... Toto som vybadal až možno teraz, teraz vidím, aké môžem naozaj mať vlastnosti, o ktorých som možno netušil, pretože to nik odo mňa nežiadal.

Kedysi som sa zapojil dávnejšie do jednej poblematiky, alebo skôr biblickej tematiky, kde som sa zhodol s bývalým otcom rektorom, ktorý hovoril, poviem vo všeobecnosti, a je to niečo, nad čím rozjímam už roky, že keď chcem spoznať bližšie Boha a jeho vlastnosti, na základe písma svätého, a samozrejme tak isto to súvisí aj s rozvojom ľudských vlastností, a všetkého, čo nosíme v sebe, nemôžeme zatiahnuť na hlbinu, ako som to spomínal aj ja v blogu, ale musíme vystúpiť na horu.

Spomínam to práve preto, lebo človek môže celkom isto vnímať dosť skreslene realitu, pokiaľ je obklopený niečim, ale to neprežíva. Kto sa zaujíma o to, či napríklad ak cestári robia niečo na ceste, a vy priamo tými pracovníkmi nie ste, že tú danú prácu naozaj aj dokončia. Každý môže v podstate len nadávať, ten nevie to, ten nevie ono, pomalý sú neschopní, áno, aj mne sa stáva, že keď napríklad idem niekde autom, a nedaj Pane Bože sa ešte aj ponáhľam, čo môžem ale potvrdiť v 90 percent prípadoch, že v podstate sa vždy niekde ponáhľam, pochytí ma istý taliansky temperament, ale potom sa rýchlo upokojím.

Áno, niekedy v danom rozrušení človek v podstate môže oľutovať to, čo robí. Pretože častokrát sa predsa stáva, že človek si niečo dopredu dostatočne nepremyslí, nemá proste čas na to, nevníma to ako primárnu potrebu, nevníma, že niekoho môže napríklad uraziť, niekoho sa môže dotknúť, pretože to vníma len zo svojho pohľadu, že proste potrebuje niečo vydať zo seba, ale to, ako sa môžu teoreticky na to dívať ostatní, to už dá sa povedať nerieši, pretože to nie je pre neho prioritou.

Výstup je teda celkom isto charakterizovaný krokmi a príslušnou námahou a vydanou energiou, ktorú človek najprv bezpochyby musí obsiahnuť na to, aby ju vydal. 

Presne na takomto princípe fungujú aj neživé zdroje prírody, pokiaľ vyšťavíš baterku v aute akýmkoľvek mnohorakým spôsobom, nemôžeš predsa čakať, že naštartuješ, lebo technicky je to nemožné. Raz sa mi síce stal zázrak, že sa mi to naozaj podarilo, ale na to všetko je potrebné mať veľmi veľkú vieru. Presne to isté, čo Pán Ježiš vyžaduje nielen v textoch evanjelii, ale aj v dnešnej dobe nepísaným spôsobom. Dá sa povedať, že takmer všetko, čo je spájané s istým stupňom zaťaženia a námahou, všetko je obeta.

A samozrejme, ak sa mám vrátiť k podstate článku, myslím si, že nielen zvedavosť, ale aj neschopnosť uvedomiť si napríklad následky svojho konania človeka ženie dopredu, kam narazí na nepríjemnú bariéru, s ktorou napríklad vôbec nepočítal. Viackrát človek cíti, že to správne nie je, napriek tomu ho dopredu ženie akýsi adrenalín, ktorý sa dá zastaviť už len veľmi ťažko.

Záverom mojej nočnej, predpolnočnej reflexie vám chcem zaželať dobrú noc pomodlite sa pred spaním, pretože aj tieto duchovné prejavy svedčia predsa o tom, že človek nedokáže všetko sám, a všetko nevie, čo si človek musí vo svojej jednoduchosti uvedomiť, a teda tak, ako znie ten citát, že pokiaľ cítiš, že to nie je správne nerob to. Nech sa vám darí.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár