Takže. Tento môj článok..."čo znamená nájsť seba samého" bude mierne povedané, také skĺbenie myšlienok, čo som vyslovil možno niekedy začiatkom tohoto roka, kedy som pociťoval istú eufóriu, ktorá nie že vymizla...

Ale práveže pretavila sa do niečoho úplne iného, každopádne nemenej dôležitého pre mňa. Som inak celkom rád, že to, čo som zažil minulého roku nevyšlo. Je dosť potrebné aby človek si uvedomil, že pokiaľ nedá dôraz aj na seba samého, a nebude si ctiť vybudované hodnoty, dovtedy s ním môže niekto len tak manipulovať. 

Cítim proste, ako som dozrel, alebo ešte stále, prostredníctvom istých stimulom dozrievam. Neviem, možno sa mýlim, ale viem, že ide to k lepšiemu určite. Ten článok, ktorý som opisoval teda znie... "Zastavenie času ako dôsledok hodnoty, a kroky k sebapoznaniu..." Ako to teda myslím sa pokúsim vyjadriť v riadkoch nižšie.

Kedysi som sa zamyslel nad tým, či je potrebný aj informačný tok ako nevyhnutný prostriedok na to, aby sme zaznamenávali (podotýkam neustále) nejaké informácie, ktoré možno pre nás nie sú ani potrebné, podstatné, ktoré nedbajú na formovanie našej osobnosti, ktoré informujú zväčša len o negatívach, tom nie dobrom, čo všetko vnímame v zápornom zmysle, ako skôr o tom, čo všetko dokáže človeka naplniť vo svojom živote, hľadať a nájsť dané pozitíva možno aj uprostred všetkého toho, čo človek zažil aj v dobrom, aj v zlom. 

Či je informačný tok nevyhnutý pre nás. A čo sa stane, ak by sme naozaj konečne nepozerali v telke niečo, čo nás nie formuje, ale práve opačne, deformuje, čo možno zavádza a k zvádza niečomu, aby sme stále o niečom pochybovali a hľadali neopodstatnené príčiny rozdelenia.

Nakoľko som mal informatiku celkom rád, a v podstate celý náš život je aj o nasávaní akýchsi vedomostí a informačných tokoch, všetko so všetkým takto pekne súvisí. A práve aj pri nachádzaní seba samého možno v bežných každodenných situáciách je niečo o tom, že pokiaľ človek nebude otvorený k informáciách, málo sa dozvie.

A práve tento osobný minimalizmus môže teda v konečnom dôsledku znamenať okrem iného aj to, že dokážeme vprostred potrebností aj zbytočností, ako logický protiklad niečo také, ako uvedomiť si hodnotu seba samého, ba čo viac. To mi zdôrazňuje aj prirodzený zákon, a tohoto sa držíme v podstate všetci, ale duchovný život mi ponúka niečo viac. 

Neponúka mi pohľad len na seba, ale ponúka mi pohľad na osobu, ktorú mám pri sebe, a niečo ku nej cítim. A keď človek sa vprostred toho dávania akosi stratí, to znamená, že našiel seba samého, že akosi presne zadefinoval, že toto je to, čo som hľadal, a som to našiel. Kedy už konečne odhodil akýsi egoizmus, čo všetko to môže znamenať pre mňa, ako v zmysle len pre mňa, a nie pre mňa a toho druhého, čo nemusí značiť egoizmus v pravom slova zmysle.

Ako sa teraz bližšie zamýšľam v dieloch o krokoch k sebapoznaniu, ktoré aktuálne obšírne rozoberám, je to dôležité, pretože aj prostredníctvom tých bodov môžeme dospieť do štádia, kedy to všetko môže znamenať ...nájsť seba samého....

Našiel som citát, ktorý ma mimoriadne oslovil, dúfam, že som ho pochopil správne. Znie... "Prišiel som vám pomôcť a vy nariekate, že nechcem s vami plakať..."

Práve v tom danom stave, človek nemusí potrebovať to, čo mu niekto ponúka, aj keď sa hlási s konkrétnou pomocou. Príčina teda daného neúspechu ako taká, celkom isto môže tkvieť v tom, že človek, mylne si mysliac, že koná dobro v akejkoľvek jeho forme, a aj to dobré je, a aj to dobro bezpochyby reálne aj môže konať, to zaiste, nevníma, alebo nemusí vnímať duchovný priestor človeka s jeho naozajstnými potrebami, pretože robí to, čo vyhovuje v podstate jemu samému, a nie to, čo chce možno tá druhá stránka. 

Je to niečo presne na spôsob, že niekto chce niekomu pomôcť, ale deštrukčným spôsobom, ktorý škodí, robí to zo ziskuchtivosti, a navyše tam je priam nulová miera empatickosti, tolerancie, rešpektovania sa, hľadanie spoločného dobra ako primárny východiskový cieľ k tomu, aby sme boli šťastní, samozrejme ako veriaci verím že je to všetko čo má spoločné s mojou vierou v Boha, u iných je to aspoň jeho svedomie spraviť len to najlepšie.

Záverom môjho článku poviem, že je dosť podstatné aby človek si držal odstup a zdravú mieru sebavedomia, a aby dokázal nájsť vnútorný pokoj možno aj v čase prežívaných emócii.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár