Čakal na stanici. Videla som ho už keď som vošla z nástupištia do haly. Stál pri stĺpe a na sebe mal červenú vetrovku. Bola som nervózna a strašne. Prejavilo sa to aj tým že som na vtedy ešte 6 -korunový lístok MHD hádzala do automatu tri 5-korunáčky a hádala som sa s kamarátkou že keby som hodila o jednu menej, mala by som málo peňazí.
Vzal ma k štadiónu. Rozprávali sem sa celú cestu, teda poväčšine rozprával on. Prišli sme až pred plot.Zastal. Zadíval sa na mňa, posunul bližšie.Oči sa mu smiali spolu s perami.Chytil ma okolo pása.
"Už si to skúšala?" pokrútila som hlavou.Začal sa ku mne približovať perami.Dych sa mi zrýchlil, a celá som sa triasla, boal som nervózna ako nikdy.Pobozkal ma a ja som sa roztriasla ešte viac.
"Kľud.." zašepkal a pokračoval.
Niekto vyšiel z budovy. Pritisol si líco o moje a čakali sme. Prsty sa nám preplietli. Znova ma pobozkal a potom objal. Hladkal ma po vlasoch. Nemohla som uveriť, že niečo tak krásne, a niečo, po čom som toľko snívalo sa stalo realitou. Chcela som mu zašepkať do ucha že ho ľúbim, ale nenabrala som odvahu. Vedela som že on ku mne necíti to, čo ja k nemu.
No ale po tomto dni, po tomto pomerne krátkom stretnutí, sa všetko zmenilo, a my sme spolu už viac ako rok.
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
luciflower
22. 4.apríla 2010 15:55
Jeeej....to je krasne!
3
fu ha....tak toto je fest pekne...to sa az tak stalo mata a ja o tom newiem ?
6
@raniya no..ono to bolo trosku zamotanejsie pred tym z jednej nevinnej stavky ci co to bolo z toho vzniklo toto
Napíš svoj komentár