Ahoj!
Dívam sa na našu fotku. Nemôžem od nej odtrhnúť pohľad. Proste krása. Ako tak na ňu hľadím, rozmýšľam. O nás...
Prichádzam na to, na čo vždy, že ťa milujem a nechcem stratiť. Ale chcieť je pekná vlastnosť. Čo sa to vlastne deje? Nechápem, nechápem ničomu.
Bolo to tak krásne, tak nádherné a bezchybné. Ale nejak to pomynulo. No ja stále verím, že to staré príde, nie, nie také isté, ale ešte krajšie a lepšie.
Napriek tomu všetkému ťa milujem každým dňom viac a viac. Stále čakám kedy zas prídeš, a pocítim to tvoje objatie, v ktorom sa cítim ako malé dievčatko, čo potrebuje ochrániť. Cítim sa bezpečne ako nikde inde.
Každý večer zaspávam s myšlienkou na teba, stíska to plyšové zvieratko čo som od teba dostala na norodeniny. Pri tejto predstave s amusím usmiať. Keby to bolo živé, od toľkého stískania by som to už zadusila.
Jednoducho ťa milujem. Ako nikoho, a ako už nikoho už nebudem. Prosím neodchádzaj.....
S pozdravom,
fcelQa...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
idea
22. 3.marca 2010 22:06
len malokto v 15 naozaj miluje...
2
ja som bola v 15 naozaj zamilovaná a držalo ma to riadne dlho...no on ma aj chcel aj nechcel..strašné dačo
Napíš svoj komentár