Samota v mojom srdci sa nenachádza, už jej niet.
Lež strach z jeho očí mám,
Ale zároveň vidím že láska je cit ,ktorý mu dám.
Strach z konca koncov- post omnes je tu vždy,
Ale od noci ked svetlušky mihotali sa nám nad hlavami,
s tými ich nekonečne žiariacimi krídlami,
lež nech mi povedia len jednu jedinú vec- DOKEDY?!
Začínam cítiť svoju pravú podstatu, moje pravé ja,
Bojím sa, že to celé je len chvíľkový klam.
Občas ma to mierne nebaví,
Chcem sa zbaviť všetkého svetského zla.
Len ty dávaš silu pre rozprestrenie a let mojim mladým,
Bojazlivým, no odhodlaným krídlam.
Povedz mi do očí ,že je to skutočne to, čo chceš,
máš pravdu ,to už zopárkrát riekol si mi,
Lenže kým neviem, či je to pravé ,mám z toho len des,
Ale vedz, že držím sa ťa zubami nechtami!
Spomeň si na sobotu, kvôli tebe som sa obetovala,
Ešte dodnes ma z toho všetkého nekončiac bolí hlava.
Naše víno si behom pár minút spreneveril?
Ja len dúfam, že to už chápeš,
Keď si mi tvoje srdce do rúk dnes zveril.
Láska je cit, ktorý opäť cítim,
začínam sa stotožňovať s mojim bytím.
Slastná chuť tvojich pier, tvoja vôňa,
začína sa hýbať môjho srdca strojovňa.
Nikdy som nechcela, aby sa mi tak hlboko niekto dostal pod kožu,
No tebe sa to podarilo za nepochopiteľne krátky čas,
No riekni mi ,ako hlboký je pohár vína náš?
Už som ti vravela, ako to je ,tak si to prosím poriadne zváž...
Čas meria sa hodinami,
Dĺžka metrom, čím zmeriam dĺžku cesty i času ,
ktorý prežijem s tebou.
Chvíle pozastaviť,
ktoré spájajú nás v jedno.
Nepoznať bôľ ,čo otupuje dušu a trápi telo.
Zloba ľudí ,čo im zatemňuje rozum...
Zabudli už milovať, či vedia už len to jedno?
Chvíľa vytvorí tvoj obraz nech dielo uchová,
Aby aj naďalej zostal si...nie spomienkou.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
krása