V teplom autobuse.
Zložila deku na štvorec, oprela ju medzi sedadlá.
"Poďme spať. Opri sa."
Kútikmi mi ešte šklbalo z predchádzajúceho rozhovoru. Ale oprela som sa.
Nedarilo sa mi zaspať, ale jej hlava oťažela čoskoro.
Deka sa zošuchla.
Hlavy sa nám zrazili dohromady.
Tá jej ma tlačila na čele tak veľmi, ako keby som tam mala nádor.
Uvedomila som si, že by ma pokojne mohol stáť život. Ale napriek tomu som ho nechcela dať preč.
Ani nechcem.
Boli tri hodiny ráno, mala hlavu opretú o moju a ja som bola rada, že sa vyspí.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
thiness
29. 10.októbra 2010 20:39
@smajlgirl
2
Toto keby viem, tak si tú hlavu odrežem ešte tam. :/
Ach.
Teraz by som ťa potrebovala objať, nakoľko slová nič nepovedia..
Ach.
Teraz by som ťa potrebovala objať, nakoľko slová nič nepovedia..
Napíš svoj komentár