Aký divný je svet alebo Prečo slečne v reklame na Markíze trepocú mihalnice

Viem - nezmyselný blog - ale keďže som totálne nevyspatá, pretože som takmer do štvrtej čítala Pýchu a Predsudok a vstávala som o pol jedenástej, lebo som musela brať lieky, nemôžete odo mňa čakať zázraky. Najprv som chcela napísať niečo ako predchádzajúci blog z pred pár dní, ale nebola inšpirácia a tak som sa rozhodla trocha sa zaoberať problémom, ktorý už niekoľko dní zožiera celú moju rodinu a vadia sa kvôli tomu mama s otcom.

Ide o markizácku reklamu, ako ste mohli vyrozumieť z nadpisu, a vo veci je, že PREČO, dočerta, tej otrasnej babe v ružovom sačku/kabátiku lietajú mihalnice? Máme tu dva predpoklady, jeden matkin a druhý otcov, keďže ja sa do takých debilít nezapájam, aj keď si o tom myslím svoje/držím stranu otcovu, len pre informáciu.

Matkina verzia je, že jednoducho slečna myká okom. (!!!) Prosím o povšimnutie si slova "myká"! Predstavte si sám seba, ako mykáte okom a popritom vám máva mihalnica ako vlajka Slovenskej Republiky. Hovadina. Matka pravdepodobne nemala ešte ani raz za svoj bohovsky dlhý život poriadny tik v oku, takže prdlajs vie, ale človek ako ja čo ich mal niekoľko, od stresu, si o tom môže povedať svoje.

Otcova verzia je vtipnejšia a aj reálnejšia: Ventilátory pri reklame zapracovali a slečne sa odlepila umelá mihalnica. Čo by mohol byť fakt, lebo: videli ste niekedy dievča, čo by malo tak perfektne namaľovanú mihalnicu? /hovoríme o ľavej mihalnici, ktorá je pre nás, divákov, na pravej strane obrazovky veľkoplošného plazmového televízora asi že /Teda, ja som ho nevidela, takže - dvíham ruku za otcovu možnosť, ak sa mám teda rozhodnúť.

Pravdou je, že tento prípad by z hľadiska diváka nevyriešil ani Poirot, čo ako ho Agatha Christie vykreslila za inteligentného. Zostáva položiť na záver jednu otázku - Prečo slečne v reklame na Markíze trepocú mihalnice? /v prvej časti obe, v druhej už len jedna, stihli prilepiť /

No a na úplný záver vás všetkých čo si toto prečítate, chcem požiadať, aby vás to neprinútilo k napísaniu blogu o tom, ako zbytočne niektorí ľudia zapĺňajú miesto v nových blogoch, pretože aj keď sa vám TOTO zdá stupídne, uvedomte si, že nemôžete celý život čítať len o depresiách a smútkoch, nemôžete čítať len smutné básne o tom, aké je všetko nanič a občas si treba prečítať aj blog, ktorý je napísaný v čase, keď je autor v dobrej nálade a nechce spáchať samovraždu. Keď autor nepotrebuje povzbudivé slová typu - ty ten rozchod zvládneš!

Písala som tento blog s tým, že sa možno zasmejete alebo že sa uvoľníte pri jeho čítaní a nebudete musieť myslieť na starosti s brigádou alebo o problémoch s rodičmi.

Ďakujem za pochopenie a úprimne dúfam, že sa nezhnusíte na toľko, aby ste si už nikdy neprečítali žiaden môj blog. Tiež dúfam, že vám tieto riadky priniesli príjemné čítanie.

Prajem nádherný zvyšok dňa

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

14 komentov k blogu