Necítim potrebu plakať, no aj tak sa na mojej tvári objavili slzy.
Idem sa hrať hru "Veď nič sa nestalo" a len ja jediná tu budem za hlúpu hus.
Práve som vyrástla z rozprávok, ktoré sa dejú len za siedmymi horami a siedmymi dolinami. Neexistuje dokonalé šťastie a ak aj hej, tak ja som ho ešte nestretla.
Vyhýba sa mi ako vie. Dokedy to vydrží???
Zahodím fotky, vymažem spomienky...Takto to bude najlepšie. Pre mňa.
Nie som žiaden egoista. Keď mám, dám. Keď môžem, pomôžem. A pre seba nikdy nerobím nič.
Ja taký optimista...
Myslím, že je ten pravý čas prejsť na režim "Realista" a byť strojcom vlastného šťastia...
Pred pár mesiacmi by som povedala, že sa oplatí čakať...No už tomu neverím.
Čo ak čakáš a nič nepríde? A keď už aj príde, tak to určite nepadne na Tvoj osoh...
Nebudem čakať! Nebudem snívať o šťastí!
Teraz sa budem usmievať najviac ako len môžem. Budem sa mať rada a zostrojím si vlastné šťastie. Také, čo ma nikdy neopustí jediným pohľadom...
Nádej, ktorá sa nevyparí mávnutím čarovného prútika...
Chlapi stále boli a budú, prichádzajú a odchádzajú. Raz príde TEN PRAVÝ, aspoň viem, že ty si to nebol, aj keď som čakala nekonečne dlhú dobu, aby som tom zistila...
A zas som ublížila len sebe. Raz to už tak býva...
Už budem šťastná, teda myslím...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár