Celým domom rozvoniavala vianočná kapustnica, rádio hralo ten všetkými milovaný hit Last Christmans a otec išiel na poslednú chvíľu zohnať živý vianočný stromček. Ten náš, umelý, totiž nejako zlyhal, úplne sa rozpadol. Nechápem. Spolu s mamou sme sa snažili variť a celkom nám to aj šlo.
"Paulínka, nevieš náhodou, čo sa stalo Simonke? Chodí ako bez duše. Tebe to určite povedala."
"Mami, dobre vieš, že ja nie som tá, ktorá by ti to mala hovoriť, ale pre pokoj v rodine, ti to poviem. Rozišla sa s frajerom. Pristihla ho s inou v ich byte."
"Chúďatko Simonka, ale veď mne to mohla povedať, veď som jej mamička. A ten chlapec vyzeral tak slušne."
"Nie je všetko zlato, čo sa blyští."
V kuchyni sa zjavila Simona.
"Dobré ránko, kde je otec?"
"Dobré ránko? Je jedenásť hodín," nedalo mi to "aspoň si sa vyspala do ružova?"
"Ale daj pokoj, a kde je otec?"
"Šiel zohnať stromček a ty ho budeš mať za úlohu ozdobiť, spachtoš jeden."
"Máme niečo na zobnutie?" rozospato sa spýtala Simona.
"Chceš vidieť zlaté prasiatko? Tak nežer!"
"Paula, prosím ťa, ja ti kašlem nejaké zlaté prasa." a veselo si zahryzla do hrianky.
V kostole som nebola už nejaký ten mesiac a na spovedi, to už ani nepamätám. Ale toto obdobie je a bolo iné, preto som sa ešte na poslednú chvíľu rozhodla, že "očistím svoju dušu od hriechu". Neverím na to, že kňazi len tak svojím rozhrešením odpúšťajú hriechy. Podľa mňa sú tu na to, aby sa takí ľudia ako ja, mali s kým sem-tam porozprávať. A samozrejme mám pravdu, takýto rozhovor mi padol vhod.
U rodičov sme zostali aj na 1. sviatok vianočný a všetko bolo v absolútnej pohode. Síce nie všetko. Peter sa už hodnú chvíľu neozval. Nie že by sa mal stále ozývať prvý, ale som žena. A muž ma dobýjať ženu, nie naopak. Takže hej, má sa ozvať prvý.
Pred nami už len koniec starého roku a so Simonou sme sa dohodli, že si urobíme výlet. Milé. Ja a sestra na Silvestra. To by sa mi ani nesnívalo. Ale keďže sme si obe pre potešenie pod stromček kúpili snowboardy, tak ideme valcovať lyžiarov. Do oázy ticha, ďaleko od Bratislavy. Hor sa na sowboardy! Smer Orava. A ja sa už celkom teším.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár