Len žiadne spovede lepšie nič nevedieť. V najlepšom prípade len niečo tušiť.Vie to aj piatačik, vie to riaditeľ školy, že láska občas tak nádherne bolí.
Neviem či láska dokáže bolieť aj nádherne, ale viem, že nenormálne áno.
Preplakané noci, tony vysoplených vreckoviek, otázky typu "prečo? " - to poznám veľmi dôverne. Nechápala som a ešte stále nechápem ako môže jeden človek tak veľmi zraniť. Jeden blbý, vypočítavý človek, ktorý "ľúbim ťa" vie povedať tak presvedčivo. Najivne som tomu verila, pokiaľ mi nezapípal mobil. No paráda. Náš vzťah nemá zmysel.No čo už nejako to snád prežijem, alebo nie? A dalšia sms. Lutuje. urobil blbosť. No to mi je novinka. Tak čo? Co urobím? Ved ja ho predsa ľúbim. Tak dobre. Posledná šanca. Hmmm...Tak čo už som ťa omrzela? Zas? Oukej. Takže si môžem zas poplakať, alebo si mám ešte šetriť slzy? Zas, zas a zas. Bože. Láska je slepá. Ešte horšie než ja. Do čerta! Prešlo už toooľkoo dní, týždňov, mesiacov a ja mám pocit, že tam niekde v hlbke srdiečka stále si. Blbosť, čo? Ako ešte môžem mať rada niekoho kto ma toľko krát podrazil, zranil, oklamal? To je moja fantázia. Kašľat na teba. Amnestia na neveru? NIE! Love? No, thanks
Záchod
Komentuj
2 komenty k blogu
1
whatsername8
16. 7.júla 2009 08:57
ty maš ten elan nejako rada
Napíš svoj komentár