Tak..čaká ma posledný týždeň školy pred vianocami. V pondelok ráno neveriacky čučím na teplomer ktorý ukazuje -13 stupňov. Vonká polmetra snehu a cestári v blaženej nevedomosti. Pristupujem teda k svojmu letitému plechovému tátošovi s malou dušičkou. Rukou ometiem zámok a hranu dverí a "šťuk" dvere nezamrzli. Tož treba mať aj šťastie, hoci nebolo by to prvý krát ak by som mal do auta liezť cez kufor.

Moving on. Po otvorení dverí sa na vodičove sedadlo zosype asi tak pol tony snehu. Fajn, do toho si mám sadnúť. Vyťahujem metličku a škrabku na sneh a zúfalo sa snažím prebiť si aspoň orientačný priezor v čelnom skle. Nie žeby som nepoznal cestu do školy ale safety first, všakáno.. Teda výhľad máme vyriešený (neosvetlení cyklisti a chodci majú dnes smolu), skrehnutými prstami vyšmátram kľúčik a skúšame. Najprv vytiahem sytič (pre generáciu ktorá považuje za najstaršie auto na svete felíciu pozri tu: » sk.wikipedia.org/wiki/Karbur%C3%... a pár krát prešliapnem plynový pedál. Po otočení kľúčika sa piesty namáhavo odtrhnú od valcov a lenivo sa prevalia (pre menej technicky zdatných: spraví to chc-chc-ch). Nevadí, skúšame znova a za zúrivého šliapania na plynový pedál sa motor roztočí..hurá. Na začiatok kúrenia nečakáme, tú hodinu času nazvyš nemám.

Hneď pri výjazde na ulicu nasleduje drift ako z fást and fjúrius. Chyba krásy že v rýchlosti 20 km/h. Takže dnes pôjdeme trošku pomenši. Štastný moment číslo 258,4 dnešného rána nastáva keď asi v tretine cesty stretám policajnú hliadku ktorá si práve rozkladá "nádobíčko". Fú, 5 minút neskôr a bolo by to známe "pán vodič cestná kontrola.." nasledované mne nemenej známym "pán vodič to okno (pneumatika, lekárnička, ťažné lano etc.) nespĺňa vyhlášku, bude to za xy eur". Niežeby som mladým ambicióznym dopravákom chcel odtŕhať od úst vianočné odmeny ale chodte už do ****! s vašimi po******** buzeráciami.

Po príjazde ku škole zisťujem že parkovisko pre študentov nie je odhrnuté. Menší rozbeh na dvojku, radový štvorvalec zaburáca a sme tam..ako vyjdem to je otázka na neskôr. Samozrejme že vchod pre študentov je zamknutý (meškám 5 minút?). Tak teda cez záveje hore kopcom k vchodu do šatní. O chvíľu už sedím vo vykúrenej učebni a prepínam mozog do stavu zombie. Toho uvažovania už bolo na dnes dosť

Šťastné a veselé sviatky všetkým vodičom praje stodvacinkár

 Blog
Komentuj
 fotka
v3nty  4. 4. 2011 14:13
Skoda že len otot neni úvaha ale rozprávanie Inak fajne
 fotka
stodvacinkar  4. 4. 2011 15:41
Teória mi na slovenčine nikdy moc nehovorila
Napíš svoj komentár