zamýšľam sa nad životom,

radšej teraz ako potom,

alebo radšej nikdy vôbec,

aj tak som z neho len pekný blbec,

že jeho zmysel nenájdem s tým  som sa už zmieril,

už to bude nejaký ten piatok čo som tomu veril,

všade na mňa striehne blbosti tohto sveta démon,

 z úst počuť vychádzať len peniaze, nové nechty a pokémon,

len úzkosť a hnev vo mne zavše rastie,

zanevrelo na mňa moje krehké šťastie,

načo robíme veci, ktoré sú len kvapkou v mori času,

prečo vravíme ľúbim ťa, keď ide len o krásu,

prečo snívame stále o telefóne novom,

načo sa hádame, keď ide to aj pekným slovom,

prečo tieto a iné veci robíme,

v blate márnosti sa každý deň topíme,

myslel som, že to nie je až taká veda,

nerobiť kokotov samých zo seba















 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár