zamýšľam sa nad životom, radšej teraz ako potom, alebo radšej nikdy vôbec, aj tak som z neho len pekný blbec, že jeho zmysel nenájdem s tým som sa už zmieril, už to bude nejaký ten piatok čo som tomu veril, všade na mňa striehne blbosti tohto sveta démon, z úst počuť vychádzať len peniaze, nové nechty a pokémon, len úzkosť a hnev vo mne zavše rastie, zanevrelo na mňa moje krehké šťastie, načo robíme veci, ktoré sú len kvapkou v mori času, prečo vravíme ľúbim ťa, keď ide len o krásu, prečo snívame stále o telefóne novom, načo sa hádame, keď ide to aj pekným slovom, prečo tieto a iné veci robíme, v blate márnosti sa každý deň topíme, myslel som, že to nie je až taká veda, nerobiť kokotov samých zo seba Blog 3 0 0 0 0 Komentuj