Snehovavlocka 15. 8.augusta 2010 08:38 Ďalšie jej blogy »

Mydlová pena

Nad hrobom skláňa sa
mydlová pena.
Nevie vraj prúd svoj nájsť,
cíti sa odcudzená.

Začína strácať sa
samotná v sebe,
žije len o vode
a mizne v chlebe,
kôrkach i v zemi;
trávi čas lietaním
v naivnom snení,
o zmene na vílu,
tú z morskej peny -
chce aspoň na chvíľu
zas niekam patriť,
poddať sa prílivu,
tešiť sa, jašiť,
neriešiť časy,
nechať ich plynúť,
vedieť, že na konci
už nie je čo minúť.

Podíď sem, drahá,
smúť na hrob cudzí,
vytvor mi prameň,
lej doňho slzy.
Vyplač mi cestu,
pokračuj ďalej,
tam, smerom k moru,
buduj mi nádej.

Lebo prchám...

Blog