Čelo mám opreté o stenu okna.
Na kvapky z neba 3hodiny hľadím,
do nôty nám, Janka, hrá Phil
a cnie sa mi tvoje líčka hladiť.
Kto vie či by som dušičku tvoju trafil
šípom Amorovým?!

Skrývaš sa v kroví

Kráčam ku tebe ako plachá
srnka k pustému napájadlu.
Na tričku máš ružový plagát
a ja dávam dôveru Láskopreháňadlu.

Do očí mi padá osamelá vŕba.
Pod ňou kľačíš ako kajúcnica,
smútku je ťa bezo mňa hŕba
a zmrznuté na kosť sú tvoje líca.

Túžbou jedinou mi je
vziať ťa na krajšie miesto,
tam kde voda brehy myje,
tam kde preukážem milé gesto,
tam odkiaľ sa vydáme inou cestou

Dážď sa premení na sneh,
na chodníkoch neuzrieme poľadovicu,
cudzím výrazom nám bude spech
a z celku radosti nespoznáme len výcuc.

Janka, moja, Janička,
výškou si trošku maličká,
no duša tvá je ako vesmír.
Medzi našimi hviezdami je rozdiel tesný.

Viem, Janka, že láska mnou prúdi intercity, no keby si nebola jediná ,ktorá zo všetkých ľudí ma stále napĺňa radosťou, nepísal by som tak.ďakujem ti.

 Blog
Komentuj
 fotka
smutny  4. 6. 2006 20:07
ešte som mal dodať pre tých, ktorí nevedia čo je to "výcuc".je to len určitá časť z celku.tu som to myslel tak, že je dosť malá.
Napíš svoj komentár