Ten deň nebol ničím iný... Prišla zo školy, hodila veci na postel, vytočila posledné volané číslo a behom polhodinky sa ocitla vonku...
Učenie či nejaké povinnosti hádzala za hlavu. Bola bežným dieťaťom v pubertálnom veku...
A predsa bola iná, človek na prvý pohľad by si povedal "Ach... Namyslená fiflena, má všetko na čo si len ukáže." ..., ale opak bol pravdou.
Nebolo to týrané dieťa ani z rozvrátenej rodiny. Len okolnosti ju prinútili dospieť skôr než by chcela...
A ba dokonca nebolo to ani žiadne škaredé káčatko, mnohé dievčatá jej závideli nie len jej vzhľad, ale hlavne to, že sa okolo nej vždy točili chlapci... A práve preto nemala skoro takmer žiadne kamarátky... Trápiť ju to ani veľmi netrápilo, keďže mala okolo seba vždy ľudí čo stáli za ňou... Avšak ani ona sa nevyhla pádu na "hubu" pri ktorom si pomyslela, že nemá nikoho...
V ten deň sa stretla so starými "známymi"...
Spočiatku to vypadalo len tak nevinne, podať si ruky, prehodiť pár slov a raz a znova si povedať dovidenia. No v tomto prípade to bohužiaľ tak nebolo...
Slovo dalo slovo a bola z toho "alkoparty"...
Jej osobný pocit z toho nebol vôbec taký, že by bola nejak nadšená, že niekam znova patrí, že sa opije a bude jej fajn. Vôbec jej to nepomáhalo, a ona si to uvedomovala, ale povedať NIE nevedela. Už to nebolo len občasné popíjanie si, ale stálo sa to samozrejmosťou každodenného dňa a viac-menej i prioritou...
Dni bežali a bežali a prišli na rad drogy... Marihuana, kokain a kadejaké psychotropné látky..
..., ale to bolo ešte nič. Nič z toho jej tak neublížilo ako obyčajné viac-menej neškodné lisohlávky.
Tieto halucinogénne hubičky ju takmer zabili.
Jej krásny prenikavý smiech sa ozýval všade naokolo, ale jej predstavy neboli ani len zďaleka také aké by si kedy kto predstavoval po niečom čo Ťa ma "povzbudiť." ...
Áno, smiala sa, všetko naokolo videla ako keby to bolo namaľované... Celý svet bol umelecké dielo ako jedná veľká krásna kresba, ba aj smeti boli dokonalé...
Len aj to malo svoj háčik pri tom všetkom si uvedomovala hnus tohto sveta viac než kedykoľvek predtým. Bola malá, mladá a nebola pripravená vidieť, cítiť to čo zažívala...
Tých 4-5 hodín bola ako večnosť, nie a nie prestať sa smiať a pritom v srdci cítiť bolesť a žalostný plač... Málo chýbalo k tomu aby neprišla o zdravý rozum...
Skoro zomrela na zlomené srdce, nie preto, že by bola sklamaná láskou, ale sebou, svojím pohľadom na život, svojou blbosťou, že to dovolila nechať zájsť až tak ďaleko...

 Blog
Komentuj
 fotka
courtneylovegrunge  19. 10. 2010 19:52
pekná forma

ale mám pocit, že takých vecí som sa už načítala po kkt...
 fotka
imey  19. 10. 2010 19:57
Celkom sa mi to páči, lenže...

Problém je v tom, že to znie ako jeden z tých Emo príbehov ktorých je plný net, takmer všetky blogy sú o tom...



Skús inú tému a bude to perfektné. Lebo určite v Tebe niečo je.
Napíš svoj komentár