Čo nám nič nedajú
Tvoje dávne slová
Do sna sa mi vplietajú
A šepkajú mi to,
čo si mal dávno vravieť
Osud, povedal by muž,
Keď videl stáť ťa
Takže teraz báť sa mám ?
Odpovedaj! Buď všetkým...
Nič dobré, pre nás dvoch...
Rozhodol o tom najvyšší,
Povedal si, že je to boh...
A ja som si len myslela,
Že možno je svet fér...
Ja som si len myslela,
Že chvíľku aj vo mňa ver...
Nie! , Zabudla som na to,
Že ľúbiť znamená byť zraniteľnou
V tu noc som sa stala sama sebou,
Ženou, čo neverí v osud...
Lebo jej všetko vzal...
A teraz mi len nádej dal...
Preto ostala len viera v prázdnej schránke,
Nebola som vtedy, nebola som iná...
Stála som na brehu a šepkala:
Vezmi si ma....
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
vreskot000
27. 11.novembra 2009 21:36
pekná básnička
Napíš svoj komentár