„Aký debil to môže byť preboha“ ledva vidím na display Martin
Uphs mala som mu včera zavolať
„ prosím?“
„nemala si mi náhodou včera zavolať?“ snažil sa aby to vyznelo prísne ale na konci sa začal smiať
„nemal si náhodou ešte spať?“
„nemohol som kvôli tebe celú noc spať tak mi to musíš dnes vynahradiť a ísť so mnou von nech sa porozprávame.“
„asi by sme sa naozaj mali porozprávať a vysvetliť si to. Tak dobre kedy a kde?“
„pred Auparkom o 16.00 môže byť?“
„ja mám času a času takže môže tak zatiaľ a nechaj ma už spať“ zložila som
o 5 minút mi prišla sms „dobrú noc princezná“
Zobudila som sa na obed a chvalabohu som mala ešte dosť času sa pripraviť. Rýchla sprcha, raňajko-obed, namalovať sa, účes a ani som sa nenazdala a už som sa musela ponáhľať na bus. Keď som prišla pred Aupark ešte tam nebol.
O 10 minút som už bola na pochybách či vôbec príde ale v tom mi niekto zo zadu zakryl oči. Rýchle som sa otočila a on neváhal a pritiahol si ma k sebe a začal ma bozkávať. Najprv som sa chcela odtiahnuť a jednu mu streliť ale nedokázala som prestať. Keď ma konečne pustil ustúpila som o krok dozadu.
„ Zbláznil si sa? Ja sa na teba ešte hnevám a ty sa tváriš akoby sa nič ne...“ nestihla som dopovedať a Martin ma začal zase bozkávať.
Všetko sme si vysvetlili a od toho dňa sme boli spolu skoro každý deň až do konca letných prázdnin. Chodievali sme sa spolu kúpať, spolu na obedy, spolu na diskotéky jednoducho stále spolu. Predstavila som ho kamarátkam a samozrejme sa im tiež pozdával. Pár z nich občas po ňom pozeralo a ja som ho vždy objala a dala mu pusu a bola som šťastná, že patrí iba mne. Aj jeho kamaráti ma prijali celkom v pohode. Občas som ja zavolala svoje kamošky a on svojich kamošov a išli sme sa všetci spolu kúpať.
Koncom leta sme sa celá partia vybrali na jeden z posledných festivalov leta. Trval 2 dni. Zišli sa tam kapely zo Slovenska a Čiech. Cez deň sme stáli pri pódiu a z plných pľúc sme spievali s nimi pesničky. Vtedy som si uvedomila, že by som tu s nikým iným ako s ním nechcela byť. V noci sme si zašli na kofolu, pivo a najesť sa. 2 dni prešli ako voda a my sme sa museli vrátiť domov. Keďže o 3 dni začínala škola musela som zájsť do nákupného centra a kúpiť si všetko potrebné.
Cŕŕŕŕn... zvonil budík.
Ach tak sa mi nechce. Po 2 mesiacoch je to hotové utrpenie. Išla som do sprchy a keď som sa vrátila zapípala mi sms...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár