Nemal čo stratiť. Na okraji útesu, na pokraji zúfalstva, stál uprostred labyrintu s prázdnou mapou v ľavej ruke a zápalkovou škatuľkou v pravej. Čím viac sa ponáhľal, tým bol labyrint väčší a väčší. Železné tŕne múrov sa mu zabodávali pod kožu. Cítil, ako sa mu dotýkajú krčnej tepny. Čas bežal nekontrolovateľne rýchlo a on ešte stále nenašiel východ. Taký bezradný ešte nikdy nebol. Ľadový vzduch mu pri nádychu vytváral v pľúcach malé cencúle, ktoré sa pri výdychu topili. Po stenách pľúc mu čoraz rýchlejšie stekali kvapky vody a oné tŕne mu pevne objímali stehenné svaly. Pociťoval náhle nárazy studeného vetra, ale necítil chlad. Cítil aj ostré kamienky pod bosými nohami, ale necítil bolesť. Počul zúfalé výkriky svojho žalúdka, no necítil hlad. Registroval aj sucho na jazyku, po ktorom už niekoľko týždňov nestekala žiadna tekutina. Kamkoľvek sa pozrel, či na sever, či na juh, a pritom netušil na ktorú svetovú stranu sa pozerá, videl len sivé múry, ktoré sa dotýkali oblakov, a na nich obrazy. Mnoho obrazov, všetky zavesené cez seba. Jeden cez druhý. Boli to obrazy ľudí, ktorých určite poznal. Obrazy ľudí bez tvárí. Desivé čierne machule z týchto portrétov ho ako tiene prenasledovali už mnoho dní a nocí. Zahľadený do ničoty stál na mieste a zistil, že si nespomína na svoj minulý život. Na ten, ktorý žil predtým, ako sa ocitol tu, v obrovskom kovovom bludisku bez začiatku a konca. Nebol tu nikto. Len on, mapa bez mierky, značiek, farieb a názvov, a škatuľka. Vtedy si na ňu spomenul. Pevne ju zovrel v ruke a ohromene si ju prezeral. Na jednej ploche zápalkovej škatuľky bol namaľovaný krásny modrý anjel s bielymi vlasmi. Sedel na oblaku a hral na flaute. Otočil škatuľku. Druhý obázok bol celkom iný. Akoby ani nepatril na tú istú krabičku! Akoby ho stvoril sám diabol...

Blúdil úzkymi uličkami, do prava aj do ľava... A pritom cesta bola rovná. Mal mapu, na ktorej nebolo vôbec nič, ale previedla ho celým labyrintom. Celý čas hľadal východisko, ktoré neexistovalo. Presýpacie hodiny mu prezradili, že už je jeseň a on musí urýchlene konať. Otvorí zápalkovú škatuľku bez zápaliek. Ktorým smerom ukáže dno krabičky, nebo, alebo peklo?

...

Náhle prebudenie, no oči mám stále zatvorené. Bojím sa, že keď ich otvorím, tiež sa ocitnem v bludisku. A pravdepodobne nikdy nezistím, čo sa stalo s chlapcom, ktorý bojoval do poslednej chvíle...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
midnight  7. 5. 2014 20:49
pred nejakým časom stratil škatuľku aj mapu, a chvíľku po tom aj silu bojovať.

to čo ľudia vidia ako posledné sú málokedy tie skutočné posledné chvíle.
Napíš svoj komentár