Den a noc narieka a odhaluje rany jak Lazar pre brane ruzami obsypany kedysi buril sa chudobou utyrany zaspieval o raji videl ho v usinani Zdaleka klania sa vsetkym velicinam co z vody vyvreli ako riecna pena chcel by ist dopredu no kraca kamsi inam laka ho neznamo jak prelus osial zena A ked uz posledna sa mu kdesi straca sklada si slovesa smeje sa a vzlyka taka je vznesena jeho praca Vy co ste hladali potechu a marne do noci vyhrava jeho harmonika ze vsetko odchadza len basen nezostarne... Blog 0 0 0 0 0 Komentuj