To čo dáva životu zmysel. Najväčšiemu pesimistovi vykúzli úsmev.
Rozvonia ruže, rozozvučí staré platne, celé v bielom, čisté.

Drobná časť srdca každého z nás. Ladné kroky slečien, otváranie dverí mužmi.

To prečo sa ľudia vraždia.

Teplé bozky, dotyky, obrysy tela pod tlmeným svetlom. Prehnutie ramien v slasti.

Niečo sladšie ako pohladenie po tvári od mamy. Silnejšie ako výchovná facka o otca. Podlejšie, než zrada brata.

Nič iné.

Vie to každý. Žiadna múdrosť, žiadne rady. Nijaká skúsenosť nás nenaučí.

Prajem to každému. Pokojne nech vás bolia pálivé slzy na perách. Alebo pocíťte jemnosť líc, nežnosť tváre v rukách, nekonečné bezpečie v silnom objatí, či teplý dych na šiji.

Je to to, čo robí ľudí ľuďmi. Želám si, aby nikto nebol dospelo triezvy, aby to po žiadnych ranách neutíchlo a aby sme stále verili.

 Blog
Komentuj
 fotka
catmartina  13. 1. 2013 19:47
Viac ako krásne!
 fotka
giovo  13. 1. 2013 20:51
Nádhera!!
Napíš svoj komentár