Sám tomu neveríš, Toľko smiechu a plaču. Sedím v izbe, fajčím jednu od druhej a môžem.
Môžem sa stále utvrdzovať v tom, že sny majú význam. Dni bežia, vôbec si nevšímajú, že nestíham. Nestíham si uvedomovať, aké mám šťastie že sa s tebou môžem smiať aj plakať.
A potom sedím v izbe, fajčím jednu od druhej a môžem.
Môžem napísať pár slov a uistiť teba, seba, že všetko je tak ako má. Ospravedlniť sa ti, poďakovať a ďalej v perinách s tebou, snívať.
Sedíš tu a hneváš sa. Je tu zima a ty si ma nevšímaš. Možno preto, že vieš, že píšem, možno preto že ťa zaujíma kde sme v tabuľke na majstrovstvách.
Vieš, na začiatku je to vždy tak nežné a vzrušujúce, že? A potom, jedine naše sny, jedine naše dni, naše túžby a tvoja láska v očiach a končekoch prstov, naše preplakané noci, krik, ale aj ten smiech, ktorým sa dusíme noc čo noc v posteli nás držia pri sebe.
Napísať pár riadkov pri tom najväčšom a najnovšom zamilovaní je jednoduché. Napísať ich aj po tak dlhom čase, to je láska.
Láska najčistejšia, najšpinavšia, najboľavejšia, najkrajšia.
Jednoducho milovanie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
utopia
15. 5.mája 2014 21:50
odkladám. nádhera, naozaj.
Napíš svoj komentár