na vandrovku dolinami
stretol ludi co vzal k sebe
dnes ich uz len v srdci triemä
no to srdce ma uz velku dieru
men svetlo lasky na tmu hnevu
straca tie vzacne bytosti
co dali mu radosti
co priniesli mu k srdcu vanok
co hrialy ho a doprialy mu spanok
tie drahokamy medzi ludmi
vytraca zo srdca vlastnymi chybami
nestiha ich zachytavat
rukami a nohami
presiel cestou krasnou
krizom zahradou
no zisiel z cesty
rovno do trnov
tie trne trhaju ho na kusy
sta pes hladny ked skoci na husy
teraz chalpec podrastol
a dozrel
dosiel na dno
a z dna pozrel
vokol seba nemal nic
v tom na neho svet vytasil
svoj ostnaty bic
teraz je tu a stoji pred vami
zdraty cestou a zniecny jazvami
vraj sa zmenil
no on len zistil
ze vsetko vzacne stratil
vravis mu uz nikdy viac
ze nieje tym koho rada mas
vravis ze je prilis zly a smutny
nahnevany a k sebe kruty
no neberies to ako odpoved
ze ty si jeho svet
a toto je jeho spoved
len par viet ktore tu vravy
aj ked bez ohaldu na dobre mravy
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
iwulik
6. 5.mája 2009 16:37
behajú mi zimomriavky po chrbte...
Napíš svoj komentár