Quattroformaggi

Keď sa človeku v živote dlhodobo darí, je zdravý, šťastný, má svoj shit pokope, má okolo seba tých správnych ľudí, má školu/prácu, ktorá ho baví, má fungujúci a perspektívny vzťah, skrátka nič ho netrápi a všetko ide ako po masle - myslíte že musí po určitom čase nutne prísť nejaký pád na hubu pre zachovanie istej rovnováhy? Možno je to tým, že väčšinu času nad všetkým až príliš premýšľam a hoci si plne uvedomujem, že som posledné mesiace skutočne a takmer dokonale šťastná a snažím sa si to vážiť a vychutnávať, no sem tam ma prepadnú temné myšlienky a pesimisticky uvažujem nad tým, ako dlho bude tento stav trvať a či mám nevyhnutne čakať nejaký kopanec.

Ako to vnímate vy?

ak je tvoje stastie zavisle len statickom stave tych veci tak je viac ako pravdepodobne ze tie veci sa casom zmenia a tym padom sa upravi tvoja urovenstatsia + casom sa menia aj preferencie potrieb cize ano ... zmeni sa to, nie nutne padnes na hubu, ale pridu aj dni smutku a nespokojnosti

ja si myslim, ze to nie je pravidlo a nemusis cakat ziadny pad na hubu problemy pridu to je jasne, ale vsetko zalezi od toho ako sa k tomu postavis

nepremyšlaj prikiš ale uživaj ... ale ano niečo z toho sa môže pokaziť ale to nie je dôvod na paniku

Ja si myslim, ze rovnovaha v živote musi byt zachovaná... Takze podla ano... Ale nerobila by som paniku, lebo do zivota si pritahujeme to, na co myslime, takze nemysli negatívne. A aj tak je to všetko len uhol pohľadu...

Neviem, mozno to zavisi na tom ako to mas v sebe nastavene. Ked to trochu nadnesiem, tak niekto moze byt spokojny a stastny aj na smrtelnej posteli a niekto iny si najde dovody na dudranie a frflanie aj ked sa ma vlastne celkom dobre.

Dolezite asi aj je si tieto momenty stastia a pokoja, ktore zazivas aj vychutnavat a byt za ne vdacna a uvedomovat si ich pritomnost, zdielat ich s milovanymi osobami, tesit sa z nich a mozno sa z takych momentov aj nieco naucit. A keby to obdobie stastia nahodou skoncilo tak hlavne je neprepadavat panike, ze to zle co pride bude nieco megastabilne co sa uz nikdy neskonci.

Jedna z piatich základných emócií, ktoré sa v človeku vytvárajú, je smútok a smútok je prirodzený, rovnako ako pocit hnevu, strachu a šťastia, ktoré sa tvoria vplyvom externých podmienok. Ak uvidíš, že po tebe lezie pavúk, budeš cítiť strach, ak ťa učiteľ neprávom obviní, budeš cítiť hnev, atď, atď...

To, že nie si vystavená faktorom, ktoré by ti spôsobovali smútok (a možno i zbytok negatívnych emócií) a že je všetko podozrivo okej, neznamená, že sa automaticky niečo dodrbe Jednoducho ti ich nemá čo vyvolávať. Keď taká situácia niekedy príde a to sa niekedy stáva, tak to netreba brať ako výmeru "to preto, lebo som teraz bola dlho šťastná" ale tak, že sa niekedy niečo nezávisle vonku stáva, čo nás urobí smutnými.

Ak sa ti rozbije obľúbený hrnček, nie je to karma, ale vec, čo sa "vo vonkajšom svete" stala - smútok je na mieste, je to emócia.

To už je náhoda, ak ťa v dohľadnej dobe budú robiť smutnou len rozbité obľúbené hrnčeky Ak je tvoj momentálny prah nastavený tu, je to fajn.

Nenechávaj sa strhnúť zbytočnou úzkosťou. Život je pomerne náhodilý, spravodlivé vymeriavanie a dávkovanie "šťastia", "smútku" a iných emócií neexistuje. Nehľadaj tam súvislosť

Nie, nič sa nepokazí naschval. Ak prichádza nejaký" pád na hubu" tak je to preto, lebo nejakú dobu človek nemal žiadne problémy, tak mu automaticky nejaký problém príde ako "dlho som nemala žiadny stres" , "a už sa niečo pokazilo" ... je to o psychike... nekaz si to... a keď príde nejaký problém, tak nevrieskaj všade okolo ale hned sa nastav tak že ho ideš vyriešiť a bud rada, že len toto za celý čas...

ja som neskutočne šťastna posledné mesiace a beriem to tak, že aj keď príde niečo ako "pád na hubu", nebude to tak silno bolieť, pretože počas tohto šťastného obdobia som urobila všetko preto, aby som mala pod sebou stále nejaký odrazový mostík a obklopila sa ľuďmi, ktorí keby niečo, tak mi pomôžu

V drvivej vacsine pride ked je dlhodobo vsetko dokonale treba sa zacat bat...

nepremyslaj nad tym, lebo si to sama vytvoris a zakopnes.

Sme vychovavany v tom ze ak sa mas dobre tak je to napicu, tak si uzernik aleo okradac, alebo si si to vysukala alebo si pekna alebo alebo alebo alebo si to nahovaras, alebo si pica alebo alebo..... taktiez ak si bola vychovava v krestanstve - treba trpet aby si sa dostal do kralovstva nebezkeho (ale nerada idem do tychto prirovnani lebo uz mi to pride take fanaticke DD )

casto krat sa to stava a moj dojem je ze sa v tom zamotal aj byvaly a uz je byvaly a on je uplne iny clovek zial sa to stava.. ekd sa ma clovek moc dobre, mava casto krat pocit akoby prisiel o nejaky smnc alebo nejaky zapal zivote....nooo ked nerisis sracky tak nema co vytvarat tie dopamin gap its all fucking transmitters all yor fckn happines and love and stuff

proste jeb na tie pocity ze sa musi cosi zmenit. Ked ti to napadne, radsej s precitaj napr. nejaky clanok o hormonoch a tranasmitroch aby si to prebila cistou logikou napr. to je len taky navrh (coz uzivam ja dost ) sak rpeco by si nemala byt stastna.... je to otrepane ale ty si strojcom svojho stastia tak si to prosimnepokaz

a drzim palce nech ti tento tvoj stav pokoja vydrzi

Niektorí ľudia sú celoživotne šťastní, takže nemyslím, že musia byť nejaké amplitúdy. Ja mám skôr opačný problém. Žijem život, z akého by asi veľa ľudí bolo nešťastných a ja som z neho pritom v podstate dlhodobo nadšený. Som debil?