Keď začínajú hniť jablká,
Ktoré sa nestihli zjesť,
Je v tom akási neznáma krása.
Farby pomaly pohlcuje hnedastá čerň
A prehovára...
Vždy preto otvorím oči doširoka,
Vykašliavam posledné zvyšky besnoty
A zabúdam všetky slová
Z prečítaných kníh.
Na konci dňa je ohnisko tiché.
Už nežiari plameňom,
Ale nehlasne spieva
Na všetky strany, do hlbín,
Ak dovolíš všetkému zotlieť.
Keď načúvaš vetru,
Vzdávaš sa ozveny vlastných krokov.
Z popola a vody
Vzniká na tvári sveta neviditeľné znamenie.
Hlboká radosť navštevuje iba bezmenné srdcia.
A naveky zablúdiť v kukuričnom poli
Je jediným návratom domov.
Všetky básne tak môžu ostať nedokončené.
Konečne.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
Mne aj tak pripadá že neguješ život. Chcel by som ti fandiť, ale nedá sa mi.
@robinson44 Je to staršia báseň, ktorú som napísal, keď mi zomrela mačka, ktorú som mal rád. Na konci jesene, začiatkom zimy. Keď aj samotná príroda zneguje samú seba, aby sa mohla znovuzrodiť. (Tieto cykly mi prídu zaujímavé, lebo sa týkajú vlastne celej ľudskej skúsenosti...)
Neviem presne, ako si to myslel. Asi máme rozdielne názory na to, čo život je, a ako vyzerá jeho negácia, atď. Takže to je asi všetko, čo k tomu môžem napísať.
Neviem presne, ako si to myslel. Asi máme rozdielne názory na to, čo život je, a ako vyzerá jeho negácia, atď. Takže to je asi všetko, čo k tomu môžem napísať.
@protiuder22 napísal som ti prvú vec čo ma napadla keď som dočítal tú báseň. Takto na mňa zapôsobila. Chcel som ti len podať autentický feed back
@robinson44 Díky. Ja som si zas spomenul na úryvok z Rúmího:
Die, and be quiet.
Quietness is the surest sign that you’ve died.
Your old life was a frantic running from silence.
The speechless full moon comes out now.
Die, and be quiet.
Quietness is the surest sign that you’ve died.
Your old life was a frantic running from silence.
The speechless full moon comes out now.
@protiuder22
spomínam si, že toto si mi už kedysi citoval. Asi tak pred 3-4mi, možno 5timi rokmi. Ešte fungovali tajné správy a komentáre sa hviezdičkovali...
Je to pravda, ale iba ak už človek žije v niečom novom. Ak už vykročil a vytvoril... potom si môže dať takú pauzičku v tichu a cítiť krásu, o ktorej píše Rumi. Nechcem sa pretvarovať, že mu dokonale rozumiem, iba by som rád vypichol, že ticho samotné ešte nikoho nikam nedoviedlo.
Zároveň si uvedomujem, že v tomto so mnou nesúhlasíš.
Ja v ticho neverím. Verím v rezignáciu a zloženie zbraní, ale nech je to hlučné, nech je to v štýle veľkolepého pátosu.
spomínam si, že toto si mi už kedysi citoval. Asi tak pred 3-4mi, možno 5timi rokmi. Ešte fungovali tajné správy a komentáre sa hviezdičkovali...
Je to pravda, ale iba ak už človek žije v niečom novom. Ak už vykročil a vytvoril... potom si môže dať takú pauzičku v tichu a cítiť krásu, o ktorej píše Rumi. Nechcem sa pretvarovať, že mu dokonale rozumiem, iba by som rád vypichol, že ticho samotné ešte nikoho nikam nedoviedlo.
Zároveň si uvedomujem, že v tomto so mnou nesúhlasíš.
Ja v ticho neverím. Verím v rezignáciu a zloženie zbraní, ale nech je to hlučné, nech je to v štýle veľkolepého pátosu.
Napíš svoj komentár