Keď začínajú hniť jablká,
Ktoré sa nestihli zjesť,
Je v tom akási neznáma krása.
Farby pomaly pohlcuje hnedastá čerň.
A prehovára...


Vždy preto otvorím oči doširoka,
Vykašliavam posledné zvyšky besnoty
A zabúdam všetky slová
Z prečítaných kníh.


Na konci dňa je ohnisko tiché.
Už nežiari plameňom,
Ale nehlasne spieva,
Keď necháš všetko zotlieť.


Keď načúvaš vetru,
Vzdávaš sa ozveny vlastných krokov.
Z popola a vody
Vzniká na tvári sveta neviditeľné znamenie.


Hlboká radosť navštevuje iba bezmenné srdcia.
A naveky zablúdiť v kukuričnom poli
Je jediným návratom domov.


Všetky básne tak môžu ostať nedokončené.


Konečne.

 Báseň
Komentuj
 
 fotka
tequila  6. 11. 2022 17:01
Napíš svoj komentár