Zboznujem tie zelania ku vianociam. stastne a veseleee... ludia si ich navzajom zelaju, je to asi najotrepanejsia z otrepanych fraz. samozrejme kazdeho potesi ked si nanho ludia spomenua takto mu "zapraju". jedna z ustalenych foriem prejavov ze vas vo svojom zivote registruju. . Ale aspon nieco heh. Mozno si to neuvedomuju, je to sviatok kedy beru ohlad na druheho a daju druhemu pocit ze si nanho spomenuli ale vacsinu z nich aj tak maju na haku. niekedy je to ako keby taky "(ne)milosrdny podjeb".

U mna ziadna predviancona nalada. Ani neviem ako prislo a uz aj odislo. Cele tri tyzdne som bola zavreta pri knihach a obcas si spomenula, povzbudial sa do ucenia myslienkami, ake budem mat krasne vianoce, pohodove - s dobrou naladickou a hudbou, hlavne ked spravim tu pridrbanu skusku v skole, ktora ma raz privedie na spychiatriu. spravim a viac mi momentalne chybat nebdue. Ale...Krasne viancoe su len slova. chybicka se vloudila. Nnie naburanie planu neprislo neurobneou skuskou. Skusku som pekne spravila, ale hned potom v ten den prisli divne pocity, zosilnene pravdepodobne predmenstruacnym syndromom v kombinacii s oslabenou psychikou po velkom psychickom vypeti sposobeneho skuskou. Takze prisli ku mne veci koli ktorym som sa deptala pred polrokom a prezivala som ich zas. No pojebalo by to! prisla depresia a uzkost z osamelosti, nervy chut niekomu vrazit aj chut daco zmenit a uz sa niekam posunut. nepomohla ani vianocna medovina na namesti s kamosom. Jedinemu ohladom vianoc a konca roka verim, to ze na ludi pride take sumarizovanie zivota za posledny rok, a nespokojnost so sucasnym stavom. musim sa posunut dalej, stare veci hodit definitivne za hlavu. vsetko co ma akukolvek spojitost s tou pojebanou minulostou a mojim najvacsim ojebom v zivote uz musi prec. tazi to vsetky strany.

inak to bol zaujimavy rok. clovek ako "starne" straca vsetky iluzie. aj ja som definitivne stratila iluzie o svete, stratila som doveru v slova vsetkych ludi. Ale mam vyssie seabvedomie, silnejsie ego na co zrejme raz doplatim a vysoke naroky na vsetko. Prisla som o "najlepsieho" kamosa, z ktoreho nakoniec vyslo okrem ineho ze on ma pozna, vedel ze rada ublizujem ludom. zaujimave ze mi nemoze ukazat nikoho komu som este ublizila, ale pravda boli takze v pohode. mna sa to nejako nedotklo, len znechutilo, ze aj ked priatela beriete takeho aky je a neriesite ho, raz pride ten cas kedy budete musiet a nastane konflitk ak zasiahne aj do vasej osoby. A mozno pride aj najblbsie zisenie ze cele kamaratstvo bol odzub.

Zistila som ze ludia ktoryc poznate par tyzdnov k vam dokazu byt uprimnejsi a cestnejsi ako "priatelia" a "clovek s ktorym ste chodili pol roka a srali dalsi pol rok." Utvrdila som sa v tom ze vacsina zien nikdy nic nerobi nezistne a moje odhady a dedukcia veduca k zisteniu "preco?" je spravna. Krasny a bolestivy vyrok: v laske zeny je slepota a nespravodlivost voci vsetkemu co nemuluje. Naucila som sa nechat sa vyuzivat ludmi tak, aby aj vlk bol syty aj ovca cela. vychutnavat sucastny stav naplno. netuzit po veciach ktore nemam alebo nemozem mat. Zistila som ze moja orientacia bude sa snazit znicit moj charakter a zasady ako keby nestacilo ze sa musim zatajovat cely zivot. A s ludmi sa uz nebavkam a su situacie ked veci poviem priamo a tvrdo, aby bolo jasno ci je to priatel alebo znamy. Ak by som to neurobila, zacnu mi viac skakat po hlavea mat ma za debilka.

Zivot je boj a ziadne vianocne rozpravky to nezmenia. Komercne tahy smrdia, a viera v nerealne veci dojebava viac ako vedomie aka je realita. ludia by sa mali naucit byt sami k sebe uprimni. Ta neuprimnost sa moze volat – "naivita" a "clovek nevie co chce". Ale clovek vzdy vie rpesne o chce. Vzdy vie ako sa veci maju. Vzdy sa tak zasmejem, ked vidim ako sa clovek boji priznat pravdu A na moj nazor povie ze je depresivny a pesimisticky a namiesto neho vymysla roznu kombinaciu rozpravok a zasadzuhje do toho prekliatu nadej. Pravda boli. Kto ju este unesie?

 Záchod
Komentuj
Napíš svoj komentár