Padlyanjel

Stretla som sa s tvrdením, že ak si to musíš hovoriť, tak to tak nie je.

@dollish triggered!!

@dollish afirmácie sú spôsob spojenia činov s mysľou. Presvedčenie mysle. Odpudenie strachu z vykročenia z komfortnej zóny. Ako keď je niekto napríklad výborný v niečom, všetci to vedia, ale on si to nepripúšta, lebo jeho myseľ mu to nedovolí, a šepká mu, že to nedokáže. Je to navyknutie si mysle, aby vedela čím si a čím chceš byť a nebránila ti zbytočným strachom a nedôverou.
Alebo je to pre hlupákov možnosť ako sa môžu pokúsiť byť zaujímavými a reagovať podobne ako ty. Každý čo si kto vyberie a na čo má.

@padlyanjel nepoznám ťa, neviem či si úspešná alebo nie si a ani to nehodnotím. Som prekvapená, že si to, čo som napísala vzala ako útok, myslené to tak určite z mojej strany nebolo. Osobne nie som zástancom afirmacii, nikdy mi v živote nepomohli. Čo mi pomohlo bola zmena uhla pohľadu - niečo o tebe (napr. Že si úspešná) môže byť pravda, ale ak to necitis, tak len kvôli tomu, že si to x-krát povieš, to citit nezacnes. Treba prehodnotiť aké máš na seba určené kritériá a aké máš činy/výsledky. Kritériá by mali byť založené na niečom, čo vieš ty sama ovplyvniť. Možno, že toto už máš podchytené a ja tu len mudrujem...
To, čo si napísala o hlupákoch som nepochopila. Nejako to súvisí s afirmaciami? Ak by si ma označila za hlupanu, ok beriem (viac vypovedá o tebe než o mne), ale takto to vyznieva, že ja som si niečo afirmovala - čo sa nestalo
Ak sa ťa dotklo, čo som napísala prvý a teraz druhý raz, tak ma to mrzí a úprimne sa ti ospravedlňujem. Mojím zámerom nebolo sundat ťa a ani sa ťa dotknúť. Uznávam, že mohlo dôjsť k nedorozumeniu. Pri takomto type komunikácie človek nevidí, ako sa ten druhý tvári a nepočuje ani tón hlasu. A hlavne nepoznáme sa. Netreba to brať osobne.