Bolo super ako vždy na týchto akciách, ale hlavné bolo, že tam bol môj casanova. Sledovala som ho každučkú minútu, bol neodolateľný Po čase som si sadla mimo ohňa, trochu si oddýchnuť. Po chvíľke si prišla prisadnúť za mnou jedna kamoška /keď ju tak môžem nazvať/ skôr sokyňa, lebo tiež mala zálusk na môjho casanovu. To čo mi povedala ma urobilo najšťastnejšou ženou na svete. Budem citovať : ,,Ako si to dokázala ? Práve som sa s casanavom dorozprávala a oznámil mi, že sa zamiloval až po uši...do teba !!! Počuješ do teba !!!" ostala som ako obarená ,,do mňa??? Prečo práve do mňa??" Ale čuduj sa svete skutočne to tak bolo, prišiel za mnou a sám mi to oznámil. Že už nevládze, že ma miluje, že chce byť so mnou, že som preňho jediná na svete !!! A takto začal náš vzťah, bola som jednoducho šťastná a myslela som si, že šťastnejšia nikdy v živote nebudem. Všetko bolo super milovali sme sa veľmi, každým dňom viac a viac. Až sa stalo,že v lete prišla preňho príležitosť pracovať v USA na 4 mesiace. Dlho váhal, či má odísť a či nie. Nakoniec sme sa dohodli nech ide, veď si zarobí korunky a ja ho počkám. Ja som bola z toho hrozne nešťastná, chcela som ísť s ním, ale nakoľko som nemala 18 a mala som školu nebola iná možnosť len ostať doma a čakať kým sa vráti. Pamätám jeho slová ráno keď odchádzal..daj mi poslednú pusu, nech mám v USA načo spomínať Všetko by bolo ok, ale !!! Zostala som doma sama, práve cez prázdniny..čo teraz??? Bola som strašne mladá a hlavne hlúpa, práve cez tieto prázdniny som si začala uvedomovať, že si musím ešte užiť. Veď som ešte taká mladá, tak sa aj stalo. Podviedla som ho s chlapcom z BA, kt. bol veľmi milý a myslím, že som sa trochu doňho zaľúbila. Viem je to sebecké hlavne po tom, ako som písala, že som ho milovala najviac na svete. No neviem možno mladosť pochabosť. Takto som to s chlapcom z BA ťahala až do príchodu mojej lásky z USA.Ale nemalo to nijakú budúcnosť to som vedela ja, aj chlapec z BA.
Nechcela som, aby sa vrátil. Zrazu som ho nechcela ani vidieť ani počuť, myslela som, že keď sa vráti uviaže ma na reťaz. A ja som chcela ŽIŤ !!! Veď som taká mladá, túto vetu som si dookola opakovala.
Ale čas sa krátil a on sa vrátil domov, jeho prvá cesta bola za mnou. Chudák, pamätám sa ešte dnes na jeho pohľad, keď prišiel a ja som len zo seba vyhŕkla ,, Už si doma ??" cítila som sa ako bezcitná zmija, ale zrazu som cítila, že ho nemilujem, že ho nechcem...v tej chvíli. Neviem si predstaviť a ani si nechcem ako sa cítil, ja som ho proste v tej chvíli nenávidela..Chápete nenávidela...Je to možné???Nezniesla som jeho pohľad, ani jeho dotyk. Bol mi odporný, s chlapcom z BA som sa prestala úplne stýkať. Nijako ma to nepoznačilo, bol to len letný románik. Aj keď rada nato spomínam.
No ale vráťme sa k mojej láske, on nechápal, čo sa deje. Čo je to so mnou ??? sa ma pýtal každučký deň. Preklínal každý deň keď sa rozhodol odísť do USA. Mal neuveriteľnú výdrž. Sama, keď nad tým dnes rozmýšľam, bol neuveriteľný. Ja by som to nerobila kvôli nikomu. Príklad nosil mi ovocie, keď som bola chorá. V lete ma volal na prechádzky, venčil môjho psa a atď. Lenže ja som bola pevne rozhodnutá, že ho už nechcem. Takto ubehol rok a on ma stále miloval. Stále chcel, aby som sa k nemu vrátila lenže ja som tvrdohlavo trvala na tom, že v žiadnom prípade. Aj keď som vedela, že som ho stále milovala (nechcela som si to pripustiť), ale myslela som si čoby všetci povedali o mne... toto nedopustím v žiadnom prípade. A takto čas plynul, až začal čoraz menej javiť o mňa záujem, začal viac cestovať a stretávať sa s ľudmi. Až som sa jedného dňa dozvedela, že má priateľku. A stretol ju až v Austrálii. A takto sa naše cesty úplne rozdelili, ja som si našla iného a on mal tiež inú. Už som o ňom počula len z rozprávania známych. Takto čas plynul, už je to 10 rokov. On sa oženil, má dieťa ..je šťastný ževraj. Aj ja som v podstate šťastná mám muža, kt. by mi závidela nejedna dáma. Aj ho milujem, je pre mňa všetko. Lenže teraz sa vo mne začali vynárať predstavy...ako by to bolo s mojou prvou láskou??? Prečo som ho odmietala ??? Cítim k nemu ešte niečo ??? A myslím, že cítim (( Viem môžem si zato sama, že som to takto zbabrala...ale trápi ma to . Fúúú aspoň som to zo seba dostala, sa mi uľavilo. Ďakujem a pekný dník prajem
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
x71
19. 3.marca 2012 19:48
všetko je tak ako to mám byť...počas života nastane nekonečne vela možností ako samotný život bude prebiehať...a osud to chcel takto
2
máš pravdu, všetko je to tak ako má byť. Tak ako to je napísané v našej knihe života
3
ja som sa už neraz o tom presvedčil keď ma sled v tom okamihu nešťastných udalostí priviedol k udalosti šťastnej
4
úplne s tebou súhlasím, aj mne sa to stalo keď si myslíš, že ťa už nič neurobí šťastným...vtedy ťa osud milo prekvapí nečakane a zrazu je to opäť iné
Napíš svoj komentár