mám problém. uvedomujem si to a to je vraj prvý úspešný krok k jeho vyriešeniu, ale ja fakt neviem, ako ďalej. hrám sa na niekoho, kto nie som. snažím sa vyzerať šťastne, aby si ostatní mysleli že som šťastná, krásna, spokojná, sebavedomá, milá a neviemeštečo, ale v poslednom čase to už nejako prestávam zvládať. mávam neskutočné komplexy a depresie z toho, kto naozaj som, aká som, ako vyzerám a to aj napriek tomu, že dostávam komplimenty, ktorým aj tak neverím. neviem čo sa zmenilo, či sa toho nahromadilo už príliš veľa alebo čo, no začala som sa prejedať. mám pocit že keď to takto po sebe čítam tak to znie ako úplná hlúposť a že vlastne žiadny problém nemám, len som príliš povrchná pokrytecká a nespokojná so sebou samou a so svojím životom, ale nechápem, prečo to teraz všetko riešim jedlom. kopou jedla. masou. dokonca aj keď sa postavím na váhu a znova ma premohne depka že po tých dvoch dňoch šalátu vážim zase o 2 kilá viac, idem sa dožrať. nechutne a zas. potom sa mi niekedy podarí vyvracať aspoň dve sústa z toho čo som zjedla a tak len s plačom zaleziem do kúta alebo do postele kde utrápená z vlastnej neschopnosti zaspím. nový deň, nová šanca, nové zlyhanie, plač, hnev, krik. nikto by nepovedal, že by som mohla byť práve ja tou psychicky labilnou. ani moja rodina. vie to len jedna osoba, pred ktorou to už proste nedokážem skrývať a ktorá si vždy, vždy odnesie moje stavy. nechápem prečo je ešte so mnou. nechápem prečo mu to robím, prečo to robím sebe, nám. chýba mi láska? k nemu? k sebe? mám pocit, že mám pocit viny. moje pocity sú veľmi zmiešané. kto mi dokáže pomôcť? mám pocit že ísť s tým za psychológom alebo psychiatrom je smiešne. asi by som sa pred ním nevedela otvoriť, hrala by som tú silnú, krásnu čo predsa nemá žiadny problém, jednoducho tam by ste ma nedostali. aj tu píšem anonymne, myslím že nikto by ani len netipoval, že to môžem byť práve JA, kto má problém. čo mám robiť

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
verdamt  16. 7. 2016 02:32
Ako sa s chrípkou nemusíš hanbiť ísť obvodnému lekárovi, tak s týmto sa nemusíš báť ísť k odborníkovi. Na to tam sú. Nie je to ani smiešne ani nič... zažiadať o pomoc vyžaduje silu. Oveľa väčšiu než sa tváriť, že problém nejestvuje... Zažiadať o pomoc je ľudské. Sme ľudia, máme rôzne problémy... Netreba sa za nič hanbiť.
Napíš svoj komentár